MOSKVA/PRAHA - Sovietsky letec Jurij Gagrin získal večnú slávu v apríli 1961, keď sa ako prvý človek vybral do vesmíru. Nasledujúcich sedem rokov strávil hlavne ako maskot, mladý usmievavý kozmonaut navštívil mnoho krajín sveta, kde propagoval sovietske úspechy. Márne boli jeho sny o ďalšej ceste do kozmu, nakoniec sa ale mohol vrátiť k lietaniu, ktoré sa však Gagarinovi stalo osudným. Zomrel 27. marca 1968 iba ako 34-ročný pri leteckom nešťastí.
Sovieti ignorovali zásadné chyby: Prvá smrť človeka pri lete do vesmíru pred 50 rokmi
Zahynul pri havárii prúdového lietadla, ktoré sám pilotoval a nejasnosti okolo príčin nehody vytvorili živnú pôdu pre rad sprisahaneckých teórií, napríklad o údajnej zámernej likvidácii slávneho kozmonauta, či o možnom vplyve alkoholu na priebeh letu. Až polstoročie po Gagarinovom lete do vesmíru odtajnili v Rusku dobovú vyšetrovaciu správu. Podľa nej zahynul pravdepodobne v dôsledku prudkého manévru cvičného lietadla MiG-15, keď sa chcel vyhnúť zrážke s balónovou sondou.
Podľa záverov štátnej komisie, uverejnených v apríli 2011, viedol prudký manéver "k nasledujúcemu prepadnutiu lietadla do vývrtky a pádu v podmienkach zložitej meteorologickej situácie". V lietadle vtedy okrem Gagarina zomrel tiež inštruktor Vladimir Serjogin. V minulosti sa pritom objavilo mnoho teórií o osudnom lete. Podľa niektorých sa lietadlo zrazilo s kŕdľom vtákov alebo s iným lietadlom, podľa iných bol Gagarin opitý alebo sa pohádal so sovietskym vedením a musel zmiznúť.
Dodnes pritom nie je úplne jasné, prečo vlastne na jar 1961 padla v rámci skupinky prvých kozmonautov voľba práve na Jurija Gagarina. Až v poslednom kole výberu dostal prednosť pred Germanom Stepanovičom Titovom a vďaka necelé dve hodiny dlhému letu sa zapísal do dejín (Titov do vesmíru letel o štyri mesiace neskôr). Aj v napätej atmosfére začiatku 60. rokov minulého storočia sa z Gagarina stala svetová superstar, ktorej sa dostávalo nadšeného privítania na oboch stranách železnej opony.
Sám kozmonaut, ktorý pochádzal zo skromných dedinských pomerov, pritom kolotoč slávy úplne nemiloval. Z rodnej dediny Klušino, ktorá leží vo Smolenskej oblasti na západe Ruska, sa dostal vďaka svojmu technickému nadaniu - vyučil sa za zlievača a ako najlepší študent sa dostal na technickú školu v povolžskom Saratove. Tam sa tiež v miestnom aeroklube prvýkrát dostal za pilotné páky. Lietaniu sa venoval aj potom, čo v roku 1955 nastúpil na vojenskú službu, počas ktorej absolvoval Vojenské letecké učilište v Orenburgu.
Uniformu už Gagarin do konca svojho života nevyzliekol, kariéru pilota začal u stíhačov na základni Luostari na severozápade krajiny. Koncom roka 1959 získal hodnosť nadporučíka, v rovnakom čase pritom už v Sovietskom zväze naplno bežal výber kandidátov na kozmický let. Prvotnými kritériami bol vek medzi 25 a 30 rokmi, výška do 175 centimetrov, váha do 72 kilogramov a výborné zdravie. V prvej fáze bolo vybraných 3461 adeptov, z ktorých sa po preskúmaní zdravotnej dokumentácie urobil užší výber.
V marci 1960 bolo nakoniec vybraných 20 mladých pilotov – medzi ktorými nechýbal ani Gagarin, ktorí sa v Stredisku prípravy kozmonautov začali pripravovať pre prvé pilotované lety do vesmíru. "Výcvik prebiehal v absolútnej tajnosti," napísal Gagarin vo svojej knihe Cesta do vesmíru. Deň začínal rozcvičkou pod holým nebom za akéhokoľvek počasia pod prísnou kontrolou lekárov. Na konci výcviku sa ako najlepší ukázali byť Gagarin a o rok a pol mladší German Titov.
Prvý kozmonaut ale mohol byť len jeden - a voľba nakoniec padla na Gagarina. Po návrate na neho čakal búrlivý kolotoč plný slávy, ciest (prvá zahraničná viedla do Československa) a pôct, medzi ktorými nechýbal ani prestížny titul Hrdina Sovietskeho zväzu. S tým všetkým sa ale Jurij Gagarin vyrovnával len s vypätím všetkých síl. "Ďaleko zložitejšie pre neho bolo zostať sebou samým, ako zvládnuť celý let," napísal syn niekdajšieho sovietskeho štátnika a Gagarinov priateľ Sergej Chruščov.
Na fotkách to bol síce stále ten usmievavý Gagarin, v súkromí už to idyla nebola. Manželstvo so zdravotníčkou Valentinou, s ktorou mal dve dcéry, poznamenali Gagarinove zálety. Prvý kozmonaut sveta navyše údajne začal piť - "liečil" tak frustrácie, napríklad z toho, že sa nemohol dočkať vytúženého druhého letu do kozmu. Pre sovietske vedenie bol totiž príliš cenný, než aby riskovalo jeho život. Ďalšiu ranu pre mladého letca tiež znamenala smrť tvorcu raketového programu Sergeja Koroľova v januári 1966.
