MOSKVA/PRAHA - Preteky v dobývaní vesmíru medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom naberali koncom 50. a na začiatku 60. rokov na sile. Po vyslaní sondy Luna 3, ktorá v októbri 1959 zaobstarala prvé snímky odvrátenej strany Mesiaca, prišla na rad Luna 4. Do vesmíru sa vydala pred 55 rokmi, 2. apríla 1963, s cieľom pristáť na obežnici Zeme. Zámer sa však nepodaril, po krátkej prestávke na zemskej obežnej dráhe síce sonda vyrazila smerom k Mesiacu, potom ju ale zradil navigačný systém.
Záhadná smrť najslávnejšieho kozmonauta (†34): Konšpirácia o zámernej likvidácii
Luna 4 nakoniec okolo pôvodného cieľa svojej cesty 6. apríla len preletela, aj keď v relatívne tesnej vzdialenosti 8500 kilometrov. V atmosfére prísneho utajovania ale vyšiel neúspech najavo až o mnoho rokov neskôr, sovietske vedenie totiž v čase letu tvrdilo, že cieľom sondy bol práve len blízky prelet.
By Pline - Own work, CC BY-SA 3.0, Link
Pristátie na Mesiaci sa Sovietom podarilo až vo februári 1966 vďaka sonde Luna 9. O ďalšieho tri a pol roka neskôr sa po mesačnom povrchu prechádzal aj človek - americký astronaut Neil Armstrong.
