BERLÍN/PRAHA - Najslávnejším pilotom prvej svetovej vojny bol Manfred von Richthofen, protivníkmi zvaný "Červený barón", ktorý počas roka a pol zostrelil osem desiatok súperov. Najlepší stíhač ma strane Dohody René Fonck poslal k zemi o päť protivníkov menej - na rozdiel od von Richthofena ale vojnu prežil. "Červený barón" zahynul 21. apríla 1918, keď tvrdohlavo prenasledoval stíhačku hlboko nad nepriateľské územie. O necelé dva týždne neskôr by oslávil 26. narodeniny.
Zosnoval útok na Pearl Harbor: Admirála zabili americké stíhačky, stačila im maličkosť
Počas storočia, ktoré od smrti "Esa všetkých es" uplynulo, sa objavilo niekoľko verzií von Richthofenových posledných chvíľ a už nikdy sa pravdepodobne nezistí, kto presne na zemi vypálil osudný výstrel. Stíhač, ktorý bez milosti prenasledoval svojich súperov po nebi, sa totiž stal obeťou protilietadlovej paľby austrálskych pešiakov, nad ktorých postaveniami na rieke Somme ono nedeľné dopoludnie prelietal. Guľka štandardného britskej kalibru 0,303 palca preletela srdcom a pečeňou a spôsobila mu smrteľné zranenia.
Manfred von Richthofen ešte z posledných síl dokázal so svojím červeným trojplošníkom Fokker Dr.I pristáť na poli, potom ale vydýchol naposledy. K miestu pristátia sa zbehli austrálski vojaci z okolia, ktorí už len počuli, ako z úst pilotových vychádza slovo "kaputt" (unavený, rozbitý). Vzhľadom na typický náter lietadla bolo hneď jasné, koho sa podarilo zostreliť, a tak sa Fokker prakticky okamžite stal terčom lovcov suvenírov, každý vojak si chcel odniesť na pamiatku aspoň kúsok.
Smrť "Červeného baróna" vyvolávala prakticky od začiatku otázky - napríklad prečo sa taký skúsený letec ocitol nízko nad zemou nad nepriateľským územím? Ako najpravdepodobnejšie sa podľa analýzy von Richthofenových lekárskych záznamov javí teória, že stíhač doplatil na zranenia z júna 1917. Guľka mu vtedy zasiahla čelný mozgový lalok, čo malo vplyv na jeho povahu. Preslávený stíhač tiež stratil zmysel pre opatrnosť a častejšie sa vrhal do riskantných situácií, až na jednu z nich doplatil.
Jedno z najkrajších diel vzniklo za nezvyčajných okolností: Pri čakaní na vstup USA do vojny
Od Austrálčanov sa padlý pilot dočkal vojenského pohrebu so všetkými poctami, na posledný odpočinok bol uložený na dedinskom cintoríne v Bertangles neďaleko Amiens. Začiatkom 20. rokov previezli pozostatky na nový cintorín pre nemecké obete vojny v neďalekom Fricourte, to ale nebolo posledné sťahovanie. V roku 1925 totiž previezli Manfreda von Richthofena na cintorín vojnových hrdinov v Berlíne; až o 50 rokov neskôr sa dočkal pokoja, keď ho uložili do rodinnej hrobky vo Wiesbadene na juhozápade Nemecka.
Manfred Albrecht von Richthofen sa narodil 2. mája 1892 v pruskej aristokratickej rodine, v ktorej sa vojenská služba dedila z generácie na generáciu. Prvú uniformu obliekol chlapec, ktorý vyrastal v nemeckej časti Sliezska, už v 11 rokoch a v roku 1911, keď mal 19, nastúpil ako mladý kadet k hulánskemu pluku. Čoskoro dosiahol hodnosť poručíka, s ktorou vstúpil do bojov prvej svetovej vojny. Už v prvých mesiacoch sa vyznamenal ako prieskumník na východnom fronte.
By C. J. von Dühren - Willi Sanke postcard #503 (cropped). Immediate source: The Wartenberg Trust, Public Domain, Link
Vo vojne, v ktorej sa vo veľkom uplatnili guľomety a ktorá čoskoro prešla do zákopových bojov, sa však jazda stala anachronizmom, čo bolo čoskoro jasné aj von Richthofenovi. Už v máji 1915 uspel so žiadosťou o prevelenie k novej zbrani, letectvu, u ktorého začal ako pozorovateľ. Začiatkom nasledujúceho roka nastúpil pilotný výcvik - mimochodom v ňom príliš nezažiaril - a bol zaradený ako pilot dvojmiestneho bombardéra. Až v lete 1916 po stretnutí s leteckým esom Oswaldom Boelckom zamieril ku stíhačom.
Stíhacie jednotky sa v cisárskom letectve ešte len rodili a von Richthofen bol pri tom. Prvý zostrel dosiahol v septembri 1916 a ďalšie mu rýchlo pribúdali; s jednotkou zvanou Lietajúci cirkus menil miesta pôsobenia podľa toho, kde práve operoval nepriateľ. Jeho sláva sa rýchlo šírila, už počas vojny vydal memoáre a "Červeného baróna" poznali ľudia na oboch stranách frontu. A ani po sto rokoch nie je meno Manfred von Richthofen zabudnuté, pred desiatimi rokmi ho znova pripomenul napríklad výpravný film.
