PRAHA - Oslavy výročia tzv. Víťazného februára patrili počas komunistickej diktatúry k tým najmasovejším. Na stožiaroch a v oknách sa trepotali československé a sovietske vlajky, v rozhlase hrali revolučné piesne, udeľovali sa vyznamenia. Po páde komunizmu v roku 1989 sú tieto udalosti, od ktorých tento rok uplynie sedemdesiat rokov, popisované ako komunistický puč či štátny prevrat a pošliapanie ústavy. Pre Československo znamenalo prevzatie moci v krajine komunistami štyridsať rokov totality, zaostávanie za svetom, devastáciu hospodárstva, veľké materiálne i morálne škody a ľudské tragédie. Prinášame výber udalostí z februára 1948, ktoré viedli k víťazstvu komunizmu v krajine.
13. február
Minister vnútra Václav Nosek (KSČ) odvolal z funkcie osem nekomunistických policajných riaditeľov a nahradil ich komunistami. Po prudkej debate vláda rozhodla, že prepustenie riaditelia sa musia vrátiť na svoje miesta. Nosek to odmietol. V 26-člennej vláde vedenej komunistom Klementom Gottwaldom bolo deväť komunistov, štyria národní socialisti, štyria ľudovci a štyria demokrati, traja sociálni demokrati a dvaja nestranníci.
16. február
Národní socialisti - Petr Zenkl, Hubert Ripka, Prokop Drtina a Jaroslav Stránský - sa dohodli podať demisiu, ak komunisti nebudú rešpektovať vládne uznesenie.
17. február
Po schôdzi vlády, na ktorú sa Nosek kvôli chorobe nedostsavil, súhlasili ministri strán národnej socialistickej, slovenskej demokratickej a ľudovej s Ripkovým návrhom podať demisiu, ak nesplní Nosek uznesenie z 13. februára. Zároveň dúfali, že ich budú nasledovať aj ministri sociálnej demokracie. Týmto krokom chceli buď donútiť komunistov, aby sa podriadili rozhodnutiu vlády, alebo vyvolať vládnu krízu, ktorá by bola riešená vypísaním predčasných volieb, ktoré by pravdepodobne skončili v neprospech komunistov.
19. február
Do Prahy priletel námestník ministra zahraničia SSSR Valerian Zorin. Tlmočil obavy o vývoj v republike a údajne i Stalinov pokyn, aby Gottwald požiadal Moskvu o vojenskú pomoc. Zorin taktiež šíril dezinformácie o chystanom puči demokratických strán. Do Prahy sa urýchlene vrátil veľvyslanec USA Laurence Steinhardt a uisťoval o diplomatickej podpore západného sveta.
20. február
Ministri troch nekomunistických strán sa odmietli zúčastniť schôdze vlády, dokiaľ nebude rozkaz o odvolaní ôsmich policajných riaditeľov zrušený. Gottwald podmienku odmietol. Pred štvrtou hodinou odpoludní podali demisiu národne socialistickí ministri, krátko nato sa pridali ministri Demokratickej strany Slovenska a nakoniec i ľudovej strany. Demisiu podalo dvanásť ministrov z 26, teda menšina, a vláda nemohla byť podľa zákona rozpustená. KSČ rozpútala kampaň proti odstupujúcim ministrom. Z pohotovostných oddielov závodných organizácií KSČ sa začali formovať a vyzbrojovať útvary Ľudových milícií. V noci sa konali komunistické schôdze.
21. február
Komunisti demonštrovali svoju silu v Prahe na Staromestskom námestí. Gottwald tu vyhlásil zakladanie akčných výborov Národného frontu. Zástupcovia KSČ opäť požadovali od Beneša, aby demisiu ministrov prijal.
22. február
Zjazd závodných rád odhlasoval znárodnenie takmer všetkého súkromného majetku. Závodné rady boli orgány zamestnancov závodov vytvárané pod patronáciou KSČ po roku 1945, neboli priamo zložkou Revolučného odborového hnutia (ROH), ale fakticky ním boli zriadené.
23. február
Prezident Beneš oznámil národným socialistom na čele s Prokopom Drtinom, že na Gottwaldove požiadavky nepristúpi. Na Pražský hrad pochodovalo 10-tisíc študentov, aby podporilo prezidenta a proti prijatiu demisie ministrov. Komunistami zriadená polícia proti nim tvrdo zakročila.
24. február
Komunistov podporil jednohodinový manifestačný generálny štrajk na celom území štátu. Zúčastnilo sa ho 2,5 milióna ľudí, pričom v národnom hospodárstve pracovalo vtedy 5,5 milióna občanov.
25. február
Komunisti Gottwald, Nosek a Antonín Zápotocký predložili Benešovi návrh novej vlády. Komunisti zvolali tábor ľudu na Václavskom námestí, kde na správy z hradu čakalo štvrť milióna ľudí. Vážne chorý prezident Beneš ustúpil nátlaku a prijal demisiu dvanástich ministrov z 20. februára a dodatočnú demisiu Václava Majera a Františka Tymeša a podpísal dekréty nových členov vlády podľa návrhu KSČ. Stalo sa tak v rozpore s ústavou, prezident mal pri demisii nadpolovičného počtu ministrov buď rozpustiť vládu a poveriť niekoho vyjednávaním o zostavení novej alebo vypísať nové voľby. Okolo piatej večer oznámil Gottwald, že prezident všetky návrhy prijal. Gottwald vyhlásil "porážku reakcie a víťazstvo pracujúceho ľudu". Krátko po menovaní vlády Beneš opustil hrad a uchýlil sa na svoje sídlo do Sezimovho Ústí. Neskôr ešte odmietol podpísať komunistami pripravenú ústavu 9. mája a začiatkom júna rezignoval. Prezidentom sa následne stal Gottwald a premiérom Zápotocký.
