RÍM - Ak zle jeme, potom veľmi často mávame aj iné, zdraviu málo prospešné návyky. Jeden zlý návyk vyplýva z druhého, píše taliansky denník Corriere della Sera. Potvrdzuje to štúdia uskutočnená v Portugalsku na vzorke 7591 dospelých.
Manžel ju nútil vyvárať kalorické jedlá: Keď začala chudnúť, opustil ju, teraz je z nej sexbomba
Vedci z Univerzity v Lisabone rozlišujú dva modely stravovania: jeden je založený na uprednostňovaní mäsa, druhý, zdravší, na konzumácii ovocia a zeleniny. Prvý model bol charakterizovaný okrem väčšej spotreby mäsa tiež menej častou konzumáciou polievok, čerstvej zeleniny a ovocia, rýb, mliečnych výrobkov, ale aj menším počtom jedál počas týždňa a menšou spotrebou vody.
Keď vedci analyzovali ďalšie aspekty životného štýlu osôb zahrnutých do prvej skupiny, pozorovali, že tí, ktorí majú menej zdravé stravovacie návyky, sú zároveň náchylnejší k ďalším zlým zvykom, ako je fajčenie, konzumácia alkoholu a malá fyzická aktivita. Ukázalo sa tiež, že model charakterizovaný vysokou spotrebou mäsa súvisí s nižšou sociálno-ekonomickou úrovňou, s nižším vekom a prevažujú v ňom osoby mužského pohlavia. Vedci dospeli k záveru, že nestačí dávať prednosť zdravším stravovacím návykom, ale treba zároveň pozmeniť ďalšie aspekty životného štýlu.
Čo treba urobiť, ak sa chceme začať zdravo stravovať a prijať zdravší spôsob života? "Niekedy je ťažké dosiahnuť zlepšenie, pokiaľ ide o vlastnú výživu, pretože máme dojem, že to je príliš ťažká úloha, ktorú nikdy nezvládneme. A tak to ani neskúsime. Z tohto dôvodu je veľmi užitočná stratégia malých cieľov. Človek tak nadobudne väčšiu dôveru vo vlastné schopnosti dosiahnuť krok za krokom zmenu. Napríklad môžeme začať tým, že z nášho jedálnička vyradíme niektoré produkty a nahradíme ich inými, bez toho aby sme mali pocit, že musíme zmeniť stravovacie návyky v jedinom kroku," vysvetľuje Margherita Guidettiová z Modenskej univerzity.
Aký je najvhodnejší čas na to, aby sme začali meniť svoj životný štýl? "Nepochybne je potrebné vybrať správny čas," hovorí profesorka sociálnej psychológie Nicoletta Cavazzová z Modenskej univerzity. Napríklad môže byť ťažké klásť si obmedzenia, ak obedujeme alebo večeriame mimo domova, v spoločnosti. V takýchto prípadoch sa jedlá vyberajú takpovediac verejne, je to súčasťou toho, ako sa v spoločnosti prezentujeme, a je to ovplyvnené aj voľbami spolustolovníkov.
"Pre toho, kto chce napríklad znížiť spotrebu mäsa, je jednoduchšie nekupovať si ho domov a obmedziť sa na to, aby ho jedol len vtedy, keď ide so spoločnosťou do reštaurácie alebo keď má hostí. Ide o funkčnú voľbu v sociálnom živote, ktorá však prináša postupnú zmenu stravovacích návykov. Diétny režim je účinný, ak ho dodržiavame každodenne. A správnym prvým krokom vpred je nakupovanie zdravších potravín, a to v čase, keď nemáme hlad a sme teda menej náchylní prepadať chuti na nezdravé potraviny," uzatvára Cavazzová.
