MOSKVA/PRAHA - Jednu z najvážnejších kríz studenej vojny, pri ktorej hrozilo, že prerastie v jadrový konflikt, ukončil 28. októbra 1962 príkaz sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova na stiahnutie jadrových rakiet z Kuby. Rozhodnutie rovnakého politika z jari 1962, na ktoré v júli 1962 nadviazal prísne utajený prevoz a rozmiestňovanie rakiet na Kube, pritom celú krízu spustilo. Chruščov vtedy aj na pôde OSN klamal, že ZSSR dodáva len potraviny, stroje a v malej miere obranné zbrane.
Rozmiestnením rakiet stredného doletu s jadrovými hlavicami len pár stoviek kilometrov od amerického územia chcel Sovietsky zväz vyrovnať svoje zaostávanie na poli strategických striel, operácia Anadyr mala tiež posilniť Chruščovovo postavenie. Americkým spravodajcom však zvýšená aktivita doslova "za humnami" neunikla a 16. októbra 1962 dostal prezident John Fitzgerald Kennedy na stôl špionážne zábery potvrdzujúce existenciu sovietskych rakiet na Kube. O šesť dní neskôr vyhlásil Kennedy námornú blokádu Kuby, ktorú ale eufemisticky označil ako "karanténu".
Napätie sa ešte vystupňovalo, sovietske lode totiž aj naďalej mierili k ostrovu a USA okrem iného vyhlásili druhý stupeň pripravenosti pre strategické letectvo. Nakoniec ale vyhrala diplomacia, aj keď ešte 27. októbra Sovieti nad Kubou zostrelili americké špionážne lietadlo. O deň neskôr sa konečne podarilo dosiahnuť dohodu, Chruščov sľúbil stiahnuť rakety a Kennedy sa zaviazal, že USA nepodniknú inváziu na Kubu, ani sa nebudú miešať do jej vnútorných záležitostí.
Tajne potom bolo dohodnuté stiahnutie amerických rakiet zo základní NATO v Turecku a južnom Taliansku. Dôsledkom karibskej krízy potom bolo tiež zriadenie priameho telefonického spojenia, takzvanej horúcej linky medzi prezidentom USA a najvyšším predstaviteľom Sovietskeho zväzu. Konflikt v Karibiku viedol tiež k sovietsko-americkým rokovaniam o prvej medzinárodnej dohode o obmedzení jadrového zbrojenia. Zmluva o zákaze pokusov s jadrovými zbraňami bola podpísaná v auguste 1963 v Moskve.
