PEKING/PRAHA - Prvý pokusný výbuch vodíkovej bomby so silou troch megaton uskutočnila Čína pred 50 rokmi, 17. júna 1967. Do "klubu jadrových veľmocí", po boku USA, Ruska, Británie a Francúzska, sa ale krajina zaradila už v októbri 1964 prvým jadrovým výbuchom.
Vedci tvrdia: Zánik sveta je tak blízko, ako už desaťročia nie - kvôli Trumpovi
Peking dlho odolával silnému tlaku medzinárodného spoločenstva, aby sa pripojil k moratóriu na jadrové výbuchy. Posledný jadrový výbuch Čína zrealizovala v júli 1996, moratórium začala uplatňovať nasledujúci deň. Tento rok sa čínsky prezident Si Ťin-pching vyjadril, že všetky jadrové zbrane by mali byť zničené.
Čínsky jadrový program sa začal rozvíjať v priebehu 50. rokov minulého storočia krátko po nástupe Mao Ce-tunga k moci. Vodca vtedy vyhlásil, že "atómová bomba je veľká vec. Ak ju nemáte, ostatní vás neberú vážne".
Na vývoji jadrovej zbrane Číňania spolupracovali so svojím vtedajším spojencom ZSSR. Spolupráca sa skončila v roku 1959 potom, čo Čína odmietla návrh Sovietov na vybudovanie spoločného rádiokomunikačného systému a vytvorenie spoločnej ponorkovej flotily v Tichom oceáne.
Číňania tak odštartovali samostatný jadrový program pod označením Projekt 596, podľa roku a mesiaca, v ktorom bol spustený. Za 32 rokov Čína uskutočnila celkom 45 jadrových pokusov, 23 explózií sa odohralo vo vzduchu a 22 v podzemí.
