ŠTRASBURG - Biologička Mathilde Tissierová skúmala spolu so svojimi kolegami na Univerzite v Štrasburgu účinok stravy zloženej zo pšenice a kukurice na európskych škrečkov, ktorých populácia vo Francúzsku rýchlo mizne. Ide o hlodavce, ktoré žijú prevažne v poľnohospodárskych oblastiach a sú dôležité pre miestny ekosystém. Vedci zistili, že zloženie stravy má ne nezanedbateľný vplyv.
Štúdia, ktorá naštve všetky ženy: Muži sú vraj kvôli tomuto inteligentnejší
Podľa výsledkov zverejnených v Proceedings of the Royal Society B sa dokázali všetky samice škrečkov úspešne rozmnožovať, ale tie kŕmené kukuricou vykazovali abnormálne správanie pred pôrodom. Navyše sa im mláďatá narodili mimo hniezda a matky ich zjedli zaživa už hneď v prvý deň po pôrode.
Tissierová a jej kolegovia strávili asi rok zisťovaním, čo sa vlastne s nimi deje. Škrečky a iné hlodavce síce občas zjedia svoje mláďatá, ale zvyčajne až po tom, čo zomreli a matka chcela udržať svoje hniezdo čisté. Nevrhajú sa na živé a zdravé potomstvo.
Keď výskumníci doplnili stravu škrečkov, pozostávajúcu z kukurice a dážďoviek, o roztok niacínu, správali sa k svojom deťom normálne a nie ako k potrave. Na rozdiel od pšenice totiž kukurica nemá množstvo mikroživín, vrátane niacínu. U ľudí, ktorí žijú na strave zloženej z kukurice, môže nedostatok niacínu viesť k ochoreniu nazývanému pelagra.
Táto choroba sa objavila v Európe v 18. storočí, keď sa kukurica stala základnou potravinou. Ľudia s pelagrou mali strašné vyrážky, hnačku, psychické poruchy a demenciu. Kým nebola v polovici 20. storočia identifikovaná príčina ochorenia, milióny ľudí trpeli a tisíce zomreli.
Európske škrečky, ktoré kŕmili stravou na báze kukurice, vykazovali podobné príznaky ako pelagra, a to sa pravdepodobne deje vo voľnej prírode, hovorí Tissierová. Poznamenáva, že zamestnanci Francúzskeho národného úradu pre poľovníctvo a voľne žijúce zvieratá videli, že škrečky, ktoré sa živia v prírode väčšinou kukuricou, jedli svoje mláďatá.
Tissierová s tímom teraz pracujú na hľadaní spôsobov, ako zlepšiť rozmanitosť v poľnohospodárskych systémoch, aby škrečky a iné tvory mohli jesť vyváženejšiu stravu. "Myšlienka nie je len chrániť škrečky, ale chrániť celú biodiverzitu a obnoviť dobré ekosystémy, aj v poľnohospodárstve," dodala.
