LONDÝN - Britskí archeológovia narazili na dôležitý vedecký míľnik. Podarilo sa im zistiť, čo bolo príčinou veľkej londýnskej epidémie, pri ktorej v 17. storočí počas jediného roka zahynuli tisíce ľudí. Historické tajomstvo vyjasnilo testovanie DNA obetí.
V roku 1665 vypukla v Británii epidémia, ktorá zabila takmer štvrtinu londýnskeho obyvateľstva. Jej obete až doteraz odpočívali v hlbokých masových hroboch na londýnskej ulici Liverpool Street, ako odhalili archeológovia, ktorí po odokrytí náleziska kostry mŕtvych podrobili dôkladnému výskumu.
Vedci varujú ľudstvo pred návratom smrteľnej choroby: Zabila stovky miliónov ľudí
DNA analýza ostatkov teraz definitívne potvrdila, aká nákaza sužovala vtedajší Londýn. Bol to tzv. bubonický, resp. čierny mor, ktorý sa prejavoval v podobe vysokých horúčok, vracania, neznesiteľných bolestí hlavy či halucinácií, opísal kedysi spisovateľ Daniel Defoe. Niektorí chorí dokonca trpeli hroznými opuchmi v oblasti krku, slabín alebo podpazušia, uvádza BBC.
Prvý hromadný hrob dokumentujúci rozsah epidémie objavili archeológovia vo východnej časti Londýna minulý rok. Nálezisko dnes ráta až 3 500 takýchto hrobov. Telá boli naukladané na sebe a ich pochovávanie muselo byť veľmi traumatizujúce.
Nákaza je dodnes záhadou
Podľa historičky Vanessy Hardingovej z Londýnskej univerzity dokázal strašidelnú nákazu prežiť len málokto. Veľmi ľahko sa prenášala z človeka na človeka a odborníci si dodnes nie sú istí, akým spôsobom sa tak deje. Za všetkým je však baktéria Yersinia pestis.
Výskumníci netušia, prečo bol veľký londýnsky mor poslednou veľkou epidémiou, ktorá vo Veľkej Británii vypukla a či medzi predchádzajúci a súčasnými morovými epidémiami cirkulujúcimi vo svete existujú nejaké genetické rozdiely. Aj preto sa budú ďalej sústreďovať na hĺbkovú DNA analýzu morových baktérií, aby pochopili vývoj a šírenie nákazy.
