RÍM - Vysoký plecnatý Ghančan Baah sa uprene pozerá cez špinavé okno a so sklamaným výrazom v tvári pozoruje, ako studený vietor na juhu Talianska čuchrá kukuričné pole. Vidiek v Apúlii je dobre známy rozsiahlymi olivovými hájmi, vinicami a smaragdovými a tyrkysovými plážami. Ďalej vo vnútrozemí, v odľahlých pláňach na úpätí kopcov Gargana sa ale nachádza nepekný, tajný a často násilný svet. Svet, ktorého existenciu v modernej Európe si mladík a stovky tisíc migrantov bez štátnej príslušnosti, nevedeli predstaviť.
Talianske odborové zväzy zistili, že obrovské množstvo zraniteľných ľudí pochádzajúcich zo severnej Afriky, ale aj z východnej Európy, sa využíva na zber úrody paradajok. Sú pritom kontrolovaní ilegálnymi gangami a držaní vo vidieckych getách v takmer otrockých podmienkach. S rastom počtu migrantov prichádzajúcich do Európy zo severu Afriky a Blízkeho východu sa stupňujú obavy z čoraz väčšieho pracovného zneužívania týchto ľudí. A s tým sa množia výzvy na podniknutie krokov, aby sa tomu zabránilo.
Utečenci rozdelili úniu na štyri tábory: MAPA Európy pred najťažším rozhodnutím
"Hovorí sa, že v Taliansku je práca. Prišiel som pracovať, aby som mal lepší život. Ale v Taliansku ľudia trpia. Pracujú a pracujú a nedostávajú zaplatené,"vraví dvadsaťštyriročný Baah, ktorý je jedným z niekoľkých stoviek mužov žijúcich v gete známom ako Ghanské geto v blízkosti obce Cerignola. "Nie je tam voda, nie je tam čisté miesto na život, žiadne záchody. Taliansko nie je raj."
Medzi správnym strediskom Apúlie Bari, mestom Foggia a horami, hyzdia krajinu neutešené getá mladých ľudí z Ghany, Nigérie a krajín subsaharskej Afriky. V poslednom čase k nim pribúda stále viac Iračanov a Sýrčanov. Mnohí čakajú na to, až ich žiadosti o azyl vybavia talianske úrady a nemajú tak možnosť legálne pracovať. Nezostáva im preto nič iné než sa spoliehať na miestnu charitu alebo hľadať prácu ilegálne, čo z nich robí ľahký cieľ pre vykorisťovanie.
Najväčšie z týchto get - II Ghetto Rignano Garganico - je rozľahlé chudobné mestečko tvorené chatrčami postavenými z lepenky a dreva. Vedie k nemu 50 kilometrov dlhá cesta plná dier. V lete, počas sezóny zberu rajčín, kedy teploty dosahujú 40 stupňov Celzia, tam bez tečúcej vody a toaliet žijú tisíce ľudí pod dohľadom tzv. kaprálov - dozorcov pracovných gangov. "Zahraničná pracovná sila je považovaná za kľúčový moment umožňujúci talianskemu poľnohospodárstvu konkurovať na globálnych trhoch. Avšak pri pretekoch o čo najväčší zisk sú bežne ignorované normy pracovného práva," vysvetľuje Nick Kightley, hovorca Etickej obchodnej iniciatívy (ETI).
Mladý Kamerunčan Yvan Sagnet, ktorý v roku 2011 viedol revoltu migrujúcich robotníkov, hovorí, že kapráli môžu za deň zarobiť tisíce eur, zatiaľ čo robotník dostane pred odpočítaním rôznych poplatkov len dvadsať eur. "Nedovoľujú robotníkom, aby si so sebou nosili jedlo a vodu. Nútia ich zaplatiť päť eur za každý prevoz na pole a späť do geta na prespanie. Za 3,5 eura predávajú jedlo, panini, za 1,5 eura fľašu vody," tvrdí Sagnet. "Robotníkom často berú pasy, ak tí vôbec nejaké majú. Využívajú ich potom ako páky, aby im zabránili v útekoch a mohli ich držať v otrockých podmienkach. Predpisujú im aj nájomné v getách a nechajú si dokonca platiť za staré pneumatiky, ktoré sa v zime pália pre zahriatie," dodáva Kamerunčan.
Dvadsaťštyriročný Antoine, emigrant z Pobrežia Slonoviny, ktorý sa nechá najímať na sezónne práce pri zberoch, hrdo prehlasuje, že je jediný Afričan, ktorý má rád zimu a jeden z mála tých, ktorí odmietajú pracovať s kaprálmi. "Nechcem umrieť v práci. Ľudia to zomierajú, pretože riskujú a tvrdo pracujú a snažia sa naplniť svoje debny, aby zarobili dosť peňazí, aby nakŕmili seba a svoje rodiny. Prišiel som do Talianska žiť a pracovať, nie zomrieť," zdôrazňuje Antoine.
Podľa zakladateľa Talianskej federácie poľnohospodárskych hnutí Angela Guariniho je takmer nemožné zabrániť využívaniu práce migrantov na poliach na juhu krajiny. Tento jav je potrebné chápať v celom kontexte chradnúceho poľnohospodárskeho sektora. Mnohí farmári a pestovatelia sami bojujú o existenciu kvôli globálnej konkurencii, zmenám taríf a poklesu svetových cien produktov, ako sú olivy či paradajky.
