BRNO - Vedci z Masarykovej univerzity v Brne zistili, že zlučovanie buniek v ľudskom tele je škodlivé, a nie prospešné, ako sa doteraz domnievali. Takzvaný bunkový kanibalizmus je príčinou, prečo sa u vyliečených pacientov rakovina po čase vracia.
Pohltením jednej bunky druhou vznikajú nádorové bunky, ktoré nezničí ani tá najagresívnejšia forma liečby, uviedol v tlačovej správe vedúci výskumného tímu Michal Masařík. Práve kvôli tomu môže vracať rakovina. Nový poznatok môže podľa Masaříka prispieť k vývoju novej liečby.
Koniec chemoterapie? Prelomová liečba by mohla zvýšiť šancu na prežitie!
Vedci sa doteraz domnievali, že je vstupovanie jednej bunky do druhej prejavom kanibalizmu, pri ktorom absorbovaná bunka umiera. Chybne preto predpokladali, že je takýto proces pre organizmus chorého človeka prospešný, pretože sa ním nádorové bunky vzájomne redukujú. Nový poznatok však priniesol opak. „Náš výskum v podstate prináša zlú správu. Zistili sme, že v tele chorého môžu byť nádorové bunky, ktoré nezničí ani tá najagresívnejšia forma liečby,“ uviedol Masařík.
Najväčšia kontaminácia Slovenska, o ktorej sa mlčí: Do pitnej vody uniká 440 jedovatých látok
Pri pohlcovaní totiž aktívnejší bunka vstúpi do tej druhej, čím vzniká nádorové bunka, ktorá využíva vlastnosti a schopnosti oboch svojich častí a je natoľko zákerná, že dokáže odolávať všetkým doteraz známym možnostiam liečby rakoviny. „Zvyšuje sa tým pravdepodobnosť, že bunka prežije veľmi nepriaznivé podmienky,“ vysvetlil člen výskumného tímu Jan Balvan.
Zákerné bunky čakajú na ďalšiu príležitosť
Podľa výskumníčky Martiny Rudenskej sú bunky veľmi adaptabilné. „Majú veľké množstvo chromozómov a môžu sa dobre meniť podľa toho, aké stresové podmienky prichádzajú,“ uviedla Rudenská. Takýmto spôsobom odolávajú bunky v tele aj veľkým agresívnym liečbam a sú často dôvodom, prečo sa rakovina u pacientov objavuje opakovane. Majú schopnosť metastázovať, teda odpojiť sa od nádoru a premiestniť sa do inej časti tela, kde môžu „prespávať alebo sa schovať“ do ďalšej bunky a čakať, až pre nich budú podmienky v tele vhodnejšie.
Nový poznatok má ale aj svoje pozitívum. „Veríme, že poslúži napríklad k vývoju nových liečebných stratégií v onkológii,“ uviedol Masařík. Vedecké inštitúcie by na to mohli nadviazať nielen vývojom liečiv, ale aj štúdiom mechanizmov, ktoré by odhalili, prečo sa bunky zlučujú. Brnenskí vedci majú v pláne skúmať, či sú nádorové bunky schopné podobnej spolupráce aj s bunkami imunitného systému.
