BRATISLAVA - Okolo guvernéra Národnej banky Slovenska a bývalého ministra financií Petra Kažimíra to v poslednej dobe vrie. Kažimír stále čelí obvineniu z prečinu podplácania. Na konci novembra na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) proces odročili. Obhajcovia Kažimíra v tejto súvislosti v utorok vystúpili s mimoriadnou tlačovou konferenciou, v ktorej informovali o aktuálnej situácii a upozornili na konanie médií, prokurátora a sudcu.
VIDEO Mimoriadna tlačová konferencia obhajcov Petra Kažimíra
Tlačová konferencia obhajcov guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra (Zdroj: Topky/Ramon Leško)
Kažimír čelí obvineniu z prečinu podplácania
Guvernér Peter Kažímír už dlhšie obdobie čelí obvineniu z prečinu podplácania. Podľa obžaloby Kažimír ešte ako minister financií opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imreczemu mal odovzdať úplatok 48-tisíc eur.
Guvernér NBS na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a obžalobu považuje za nezákonnú. Tvrdil, že nikdy neovplyvňoval žiadne daňové konanie v prospech a ani v neprospech žiadneho daňovníka. Zdôraznil, že Imreczemu, ktorý sa priznáva k prijatiu úplatku, žiadne finančné prostriedky neodovzdal.
Obhajcovia hovoria o ignorovaní obhajoby v médiách
Počas mimoriadnej tlačovej konferencie v utorok vystúpili obhajcovia Petra Kažimíra Ondrej Mularčík a Eva Sihelníková. Mularčík pripomenul, že sa naposledy zúčastnili na hlavnom pojednávaní na konci novembra (29. 11.), pričom celý proces bol sprevádzaný mimoriadnou informačnou aktivitou médií. "Ja musím smutne povedať, že mnohokrát to, čo v médiách odznie, je niekedy ignorovanie obhajoby, preto sme prišli aj na túto tlačovú konferenciu," uviedol na úvod obhajca.
"Ja som záverečnú reč prednášal viac ako štyri hodiny a z médií som sa nedozvedel pomaly doslova nič z vecnej stránky, čo som oponoval prokurátorovi. Možno som nerozprával dosť nahlas alebo to bolo nezaujímavé," podotkol Mularčík.
Podľa obhajcov svedkovia svedectvo Imreczeho nepotvrdzujú
Podľa jeho slov je Kažimírov postov taký, že prokurátor Peter Mikuláš verejne tvrdí a viaceré médiá to aj "podsúvajú verejnosti", že svedkovia Daniel Čech a Lenka Wittenbergerová potvrdzujú svedectvo Františka Imreczeho voči Kažimírovi. "Je to lož. Obaja svedkovia svedectvo Imreczeho nielenže nepotvrdzujú ale priamo vyvracajú," tvrdí obhajca, podľa ktorého tam nie sú zhody v čase, skutkové zhody ani v žiadnej informácii. Podľa neho každý z týchto svedkov rozpráva o niečom inom a ani slová Imreczeho nepotvrdzujú ani spisy ani dôkazné situácie.
Prokurátor žiada pre Kažimíra nepodmienečný trest. Mularčík uvádza, že tento prokurátor ponúkal ešte na začiatku tohto trestného konania v prípravnom konaní Kažimírovi ukončenie prípadu s tým, že ak sa prizná, tak zaplatí pokutu 20-tisíc eur a odstúpi z funkcie guvernéra NBS. Toto mal Kažimír odmietnuť. Obhajkyňa Sihelníková pripomenula, že prvé obvinenie bolo zrušené 6. júna 2022 generálnym prokurátorom paragrafom 363 Trestného poriadku s tým, že bol porušený zákon v neprospech Kažimíra. Podľa Sihelníkovej bolo následne obvinenie prokurátorom Mikulášom opätovne vznesené a to "v rozpore so záväzným právnym názorom generálneho prokurátora." Takýto postup považuje za absolútne neprijateľný. Podľa Mularčíka prokurátor ignoruje metodické usmernenia generálneho prokurátora, ktorá sa týka situácie po vstupe novely Trestného zákona do platnosti.
Skritizovali aj konanie sudcu
Mularčik ďalej dodáva, že v prípade sudca Milan Cisarik nepostupoval vo veci premlčania tak, ako to uviedol v stanovisku Ústavný súd SR. Upozornil tiež na to, že denník SME mal trestný rozkaz skôr, ako bol doručený obhajcom a Petrovi Kažimírovi. "Trestný rozkaz nevychádzal zo zákonných predpokladov, ktoré sú dané Trestných poriadkom, že ten skutkový stav musí byť spoľahlivo preukázaný. Podľa nášho názoru nebol už len preto, že celá kauza je postavená na jednom spolupracujúcom svedkovi, Ing. Františkovi Imreczem," dodáva s tým, že aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach poukazuje na to, v takomto prípade musí byť prípad podrobne preskúmaný a nepostačuje iba jedna výpoveď, ale sú potrebné aj ďalšie dôkazy, ktoré toto tvrdenie potvrdzujú.
Cisarik zároveň podľa Sihelníkovej dňa 29. novembra nerešpektoval zjednocujúce stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu SR a pokračoval v konaní, ktoré malo byť zastavené. "Svoj postup sudca riadne neodôvodnil," vyhlásila obhajkyňa a označila to za mimoriadne neštandardné konanie. Podľa Mularčíka ide o umelé predlžovanie prípadu, ktorý mal byť zastavený a považuje konanie sudcu za neakceptovateľné.
Mularčík tiež povedal, že na novembrovom pojednávaní podal námietku zaujatosti voči sudcovi. Dodal, že námietku už podali aj v minulosti, ale z iných dôvodov. "Sudca sa touto námietkou vôbec nezaoberal," tvrdí obhajca. Aktuálnou námietku sa podľa obhajcov ale bude musieť zaoberať, pretože sa sudca už nemôže javiť verejnosti, stranám a obvinenému ako objektívne nestranný. "Námietka sa však týka aj práve tretích osôb, vrátane maloletých detí, preto sa o nej viac nebude verejne hovoriť," doplnila Sihelníková.
Proces odročili
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) na konci novembra proces odročili na 9. decembra, keď o návrhu obhajoby rozhodne. Obhajoba žiadala zastaviť trestné stíhanie z dôvodu premlčania s odvolaním sa na stanovisko Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého z Trestného zákona pri jeho výklade s Ústavou SR vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. Prokurátor žiadal pokračovať v procese. Sudca ho odročil. Trestný rozkaz voči Kažimírovi podľa jeho obhajcu Ondreja Mularčíka vydal sudca nezákonne. Existuje podľa jeho slov len jeden dôkaz, výpoveď korunného svedka Františka Imreczeho o tom, že sa Kažimír dopustil trestného činu. Žiadne ďalšie dôkazy neexistujú.
Guvernéra NBS opätovne obvinili z prečinu podplácania na jeseň 2022. Predtým mu obvinenie zrušila Generálna prokuratúra SR. Vlani v apríli vydal sudca ŠTS trestný rozkaz, ktorým Petra K. neprávoplatne uznal za vinného z podplácania a uložil mu peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Keďže prokuratúra aj obžalovaný podali proti trestnému rozkazu odpor, koná sa hlavné pojednávanie.
Kauza s luxusnou vilou vo Francúzsku, Nadácia Zastavme korupciu podáva trestné oznámenie
Ako informoval Denník N, minulý týždeň investigatívni novinári vďaka dokumentom získaným priamo na Cypre priniesli zistenie, že tesne pred kúpou vily dostala partnerka Petra Kažimíra Katarína Korecká na účet jeden a pol milióna eur, ktoré pochádzali od oligarchu Jozefa Brhela. Podľa ich slov ich použila na kúpu vily a nikdy ich Brhelovi nevrátila. Malo ísť o pôžičku. Bolo to v roku 2014, pričom k tomuto obdobiu sa viaže veľká Brhelova korupčná kauza Mýtnik. Kažimír transakciu nijako nevysvetľuje a Brhel odmietol, že by šlo korupciu. Polícajné prezídium má celú vec operatívne preverovať. Podľa zverejných informácií k posunutiu peňazí a kúpe vily prišlo, keď bol Kažimír ministrom financií.
Obhajcovia sa v tejto súvislosti odmietli vyjadrovať k majetkovým pomerom Kažimíra a Brhelovi "nevie nič". Pre podozrenia z legalizácie výnosov z trestnej činnosti a prijímania úplatkovm, ktoré sa týkajú bývalého ministra financií Petra Kažimíra a jeho blízkych, podáva Nadácia Zastavme korupciu trestné oznámenie. Nadácia vyzýva na dôsledné vyšetrenie komplikovaných transakcií, ktoré môžu súvisieť s rozhodovaním o strategických štátnych investíciách. Informoval Norbert Chomistek, komunikačný špecialista nadácie.
Trestné oznámenie sa týka podozrivých finančných operácií, ktoré sa odohrali v čase, keď Kažimír pôsobil na ministerstve financií a hospodárstva. Transakcie podľa nadácie odhaľujú sieť firiem a osôb, ktoré môžu byť zapojené do korupčnej schémy súvisiacej s výkupom pozemkov pre automobilku Jaguar či kúpou luxusnej vily na Azúrovom pobreží. "Na účet cyperskej spoločnosti, v ktorej pôsobí známy pána Kažimíra, prišli opakovane milióny eur z firiem prepojených na podnikateľov, ktorí profitovali z jeho rozhodnutí. Časť týchto prostriedkov mohla byť následne použitá na kúpu luxusnej vily vo Francúzsku, ktorú vlastní partnerka pána Kažimíra," uviedla riaditeľka nadácie Zuzana Petková. Podľa nadácie je reťaz finančných operácií s cieľom zamaskovať pôvod peňazí klasickým príkladom legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Trestné oznámenie nadácie detailne popisuje komplikované prevody peňazí cez zahraničné firmy a ich možnú väzbu na rozhodnutia Kažimíra.
Podozrenia v prvom prípade sa týkajú výkupu pozemkov pre automobilku Jaguar. Štát vtedy rozhodol o odkúpení parciel od podnikateľa Ondreja Ščurku, pričom na účet spomínanej cyperskej firmy prišiel približne v rovnakom čase milión eur. Podozrenia vedú cez spleť finančných transakcií práve k Ščurkovi. Druhým prípadom sú platby za vilu na Azúrovom pobreží. Peniaze na jej kúpu prišli od firmy ovládanej podnikateľom Jozefom Brhelom, ktorý je obžalovaný v kauze dodávok IT systémov na finančnej správe. Tie prebiehali za pôsobenia Kažimíra na ministerstve.
Nadácia vyzýva orgány činné v trestnom konaní na dôsledné preverenie všetkých finančných operácií a prepojení osôb zapojených do tejto kauzy. "Prípad, ktorý v sebe spája rozhodovanie o miliardových investíciách, zahraničné účty a drahé nehnuteľnosti, by mal byť dôsledne vyšetrený," zdôraznila Petková.