BERLÍN/PRAHA - Pri protestoch proti návšteve perzského šacha Rezu Pahlavího zastrelili 2. júna 1967 v Západnom Berlíne dvadsaťšesťročého študenta Benna Ohnesorga. Tragický incident prispel k radikalizácii západonemeckej mládeže a bol jedným z impulzov, ktoré viedli k vzniku ľavicovej teroristickej organizácie Frakcia červenej armády (RAF).
Najhľadanejšia teroristka Európy sa obesila vo väzení: Bola jej smrť naozaj samovražda?
Osudná strela, ktorá ukončila život poslucháča romanistiky a germanistiky, vyšla z pištole policajta Karla-Heinza Kurrasa. Guľka vypálená z bezprostrednej blízkosti zasiahla Ohnesorga zozadu do hlavy a spôsobila mu zranenia, ktorým podľahol počas prevozu do nemocnice.
Policajta Kurrasa, ktorý tvrdil, že strieľal v nutnej sebaobrane, kvôli Ohnesorgovej smrti obvinili zo zabitia z nedbanlivosti. V dvoch súdnych procesoch ho však pre nedostatok dôkazov oslobodili. Až v roku 2009 vyšlo najavo, že Kurras bol v kontakte s východonemeckou tajnou službou. V súvislosti s týmto odhalením sa objavila teória, že policajt mohol konať na pokyn Stasi, ktorá chcela destabilizovať západonemecký režim. Či tomu skutočne tak bolo, je dodnes predmetom dohadov.
Ohnesorgova smrť každopádne posilnila revolučnú atmosféru, ktorá koncom 60. rokov panovala medzi západonemeckou mládežou. Pre rad študentov bola smrť ich kolegu dôkazom, že je potrebné vystupňovať boj proti súčasnému politickému establishmentu a spoločenskému poriadku. V reakcii na tragickú udalosť vzniklo niekoľko skupín, ktoré sa rozhodli bojovať proti nenávidenému "fašistickému" režimu násilnými prostriedkami.
Vodca jednej z týchto skupín Andreas Baader podnikol v apríli 1968 spolu so svojou priateľkou Gudrun Ensslinovou podpaľačský útok proti obchodnému domu vo Frankfurte nad Mohanom. Páchateľov krátko po čine chytili a poslali do väzenia. V ňom Baadera navštevovala novinárka Ulrike Meinhofová, ktorá prepadla čaru jeho osobnosti do tej miery, že súhlasila s účasťou na Baaderovom násilnom oslobodení. K nemu došlo 14. mája 1970 a tento dátum je považovaný za deň vzniku Frakcie červenej armády, ktorú v tejto prvotnej fáze označovali tiež ako "gang Baader-Meinhofová".
Zakladatelia RAF podstúpili vojenský výcvik v Jordánsku, potom v mene radikálnej ľavicovej ideológie začali v Nemecku prepadávať banky a vykonávať teroristické akcie. Ich vyčíňanie, inšpirované činnosťou juhoamerických mestských guerill, však netrvalo dlho. V roku 1972 boli Baader, Ensslinová, Meinhofová a Jan-Carl Raspe zatknutí a o päť rokov neskôr odsúdení na doživotie. Ulrike Meinhofová sa však verdiktu nedočkala. V máji 1976 ju našli v jej cele mŕtvu. Oficiálne spáchala samovraždu, ale verzia o jej dobrovoľnej smrti má dodnes rad odporcov.
V súvislosti s procesom proti zakladateľom RAF o sebe dala vedieť druhá generácia členov, reprezentovaná najmä Christianom Klarom a Brigitte Mohnhauptovou. Táto skupina sa preslávila svojimi tvrdými metódami a v roku 1977 stála za sériou útokov, ktorých obeťami sa stali okrem iného spolkový generálny prokurátor Siegfried Buback, bankár Jürgen Ponto alebo šéf zväzu zamestnávateľov Hanns Martin Schleyer.
Únosy známych osobností mali prispieť k prepusteniu väznených členov RAF. Rovnaký cieľ mal aj únos nemeckého lietadla, ktorý v polovici októbra 1977 vykonala skupina spriaznených palestínskych teroristov. Stroj spoločnosti Lufthansa nakoniec v somálskom Mogadiše oslobodila nemecká protiteroristická jednotka. O deň neskôr našli zakladateľov RAF v ich celách mŕtvych. Aj oni mali, podobne ako predtým Meinhofová, spáchať samovraždu.
Ani po tomto neúspechu nezložila RAF zbrane a naďalej pokračovala v útokoch proti policajným cieľom a objektom americkej armády v Nemecku. V roku 1982 však vodcovské osobnosti druhej generácie RAF zatkli a časť členov utiekla do NDR.
V polovici osemdesiatych rokov nastúpila na scénu tretia a posledná generácia teroristov RAF. Jej veľmi profesionálne konajúce komandá si brali na mušku predovšetkým americké vojenské ciele a predstaviteľov nemeckého priemyslu a finančníctva. Takisto nadviazali kontakty s ďalšími teroristickými skupinami tej doby, ako boli talianske Červené brigády, francúzska Priama akcia alebo belgická organizácia Bojujúce komunistické bunky.
Vo svojej činnosti pokračovala RAF aj po páde Berlínskeho múru. V apríli 1991 spáchala atentát na Detleva Rohweddera, ktorý stál na čele úradu pre privatizáciu východonemeckých podnikov. Na jar 1993 pre zmenu urobila bombový útok na väznicu v hesenskom Weiterstadte, ktorý spôsobil značné materiálne škody.
Odpálenie čerstvo dostavanej väznice bolo poslednou veľkou akciou RAF. Po dramatickom zásahu sa polícii v júni 1993 podarilo zlikvidovať jej vedenie a činnosť organizácie tak bola prakticky paralyzovaná.
V apríli 1998 organizácia oznámila ukončenie svojej činnosti. Zo spoluúčasti na vražde generálneho prokurátora Bubacka a jeho dvoch spoločníkov v roku 1977 sa pred nemeckou justíciou ešte spovedala členka RAF Verena Beckerová, ktorú v roku 2012 odsúdili na štvorročný pobyt za mrežami.
