MNÍCHOV - Slávna Jantárová komnata z Petrohradu, ktorej osud je od konca druhej svetovej vojny neznámy, je ukrytá v pivniciach zámku v severočeskom Frýdlante. Sú o tom skalopevne presvedčení Bavori Erich Stenz a Georg Mederer, ktorí po nástennej výzdobe niekoľko rokov pátrajú. Ďalšiemu výskumu vraj bránia české úrady, informovala na svojom webe bavorská rozhlasová a televízna spoločnosť Bayerischer Rundfunk. Podľa Miloša Kadleca, riaditeľa Územnej pamiatkovej správy na Sychrove, pod ktorú Frýdlantský zámok patrí, to nie je prvýkrát, čo sa niečo také hovorí.
Stratený nacistický vlak je stále bližšie: Lovci pokladov veria, že ukrýva ôsmy div sveta
Aj na Frýdlante podľa Kadleca pod dohľadom archeologičky Nemci už prieskumy robili, a sami uznali, že tam nič nie je.
Stenz, ktorý kedysi pracoval pre Spolkovú spravodajskú službu (BND), sa odvoláva na svedectvo istej ženy, ktorá bola na zámku ako kuchárka. Tá údajne videla, ako vojenská kolóna priviezla debny so šperkmi, zlatom a obrazy a ako vojaci náklad ukryli v pivnici. Stenz tvrdí, že so ženou, ktorá už zomrela, osobne hovoril.
Podľa Kadleca sa ale na Frýdlante nič nenašlo. "Tie debny, ktoré tam tá pani kuchárka videla voziť, tak tie sa tam naozaj niekedy pred koncom vojny vozili, ale boli v nich knihy berlínskej knižnice, ktoré boli vzápätí ešte v roku 1945 do Berlína vrátené," povedal Kadlec.
"Výpoveď tejto ženy je pre mňa absolútne dôveryhodná," tvrdí Stenz. Preto sa vydal spolu s Medererom do Frýdlantu, kde sa vydávali za turistov. Pri prehliadke zámku sa od sprievodcu vzdialili, aby si prezreli katakomby. Tu objavili zvláštny múr, ktorý podľa nich bol postavený dodatočne a za ktorým poklad môže byť.
Stenz sa neskôr dozvedel o istom rádiovom vysielaní s veľmi zaujímavým obsahom. Za rádiogramom stál údajne Martin Bormann, osobný tajomník nacistického vodcu Adolfa Hitlera. Bormann potom podľa oboch Bavorov prikázal Jantárovou komnatu previezť na územie Česka. Dokladá to vraj tiež Bormannov notový zápis, kde je údajne pomocou šifry presne uvedené miesto uloženia pokladu.
Bavori sa do Frýdlantu vydali znovu, aby v bádaní pokračovali. Podľa svojich slov však narazili na odpor kastelánky a tiež Národného pamiatkového úradu (NPÚ), ktorý zámok spravuje. Dvojica údajne napríklad požiadala o nahliadnutie do konkrétnych plánov stavby, ale šéf NPÚ ich vraj odmietol. Ďalší výskum tak majú znemožnený. Stenz je presvedčený, že české úrady a vláda sa obávajú škandálu, ktorý by s nálezom súvisel. "My nikomu nebudeme dávať pôdorysy takých objektov už z bezpečnostných dôvodov," povedal Kadlec.
Jantárovú komnatu v roku 1716 daroval ruskému cárovi Petrovi I. pruský panovník Fridrich Viliam I. V roku 1941 ju Nemci pri Petrohrade demontovali a až do jari 1945 bola uložená v Königsbergu, dnešnom Kaliningrade. Od roku 1945 po nej hľadači pokladov neúspešne pátrajú, a to napríklad v Krušných horách, na Šumave či v Rakúsku. Niektorí vedci sa domnievajú, že komnatu zničili sovietske vojská pri dobývaní Kaliningradu, alebo že sú skvosty stále zasypané v ruinách pivnice tamojšieho zámku, kde boli uložené. Jantárovú komnatu, respektíve jej presnú kópiu, môžu turisti vidieť od roku 2003 v Petrohrade.
