BERLÍN/PRAHA - Berlínsky múr oddeľujúci Západný Berlín od komunistického východného Nemecka patril k najprísnejšie stráženým líniám studenej vojny. Napriek tomu sa o jeho prekonanie na ceste za slobodou pokúšal rad ľudí. Mnohé pokusy však skončili smrťou - prvým zastreleným bol 24. augusta 1961 dvadsaťštyriročný krajčír Günter Litfin. Jeho život ukončila guľka vypálená z policajnej pištole, keď chcel preplávať kanál spájajúci rieky Sprévu a Havelu.
Odtajnená tragédia v ČSSR: Utekali pred komunizmom, synčeka (†6) im vzala smrť vo Váhu
Už od vzniku dvoch nemeckých štátov v roku 1949 sa komunistická vláda Nemeckej demokratickej republiky (NDR) potýkala s odlivom prevažne mladých obyvateľov na Západ. Začiatkom 50. rokov preto nechala hranicu so západným Nemeckom obohnať plotom. Železná opona však mala trhlinu, ktorou bol Západný Berlín. Ten vznikol spojením okupačných sektorov západných mocností a bol zo všetkých strán obklopený územím NDR.
V noci na 13. augusta 1961 preto armáda zablokovala prekážkami z ostnatého drôtu a kamennými násypmi prístup do západnej časti Berlína. Postupne zabezpečenie hranice vylepšili a v 80. rokoch ho tvoril štvormetrový betónový múr.
Údaje o mŕtvych "na Berlínskom múre" sa líšia, každopádne ich zaznamenali viac ako 130. Úplne poslednou obeťou bol v marci 1989 Winfried Freudenberg. Zahynul pri nehode počas pokusu preletieť hranicu v balóne. Sedem mesiacov po tom múr padol.
