MOSKVA/PRAHA - Súčasťou studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom v druhej polovici 20. storočia bolo aj súperenie v dobývaní vesmíru. V ňom mala sprvu navrch Moskva - v roku 1957 s prvou družicou na obežnej dráhe a v apríli 1961 s prvým človekom v kozme. Ďalší významný úspech sa Sovietom podaril v roku 1966. Pred 50 rokmi, 31. januára 1966, Sovietsky zväz vypustil do vesmíru stanicu Luna 9, ktorá o štyri dni neskôr ako prvé zariadenie vyrobené človekom mäkko pristála na Mesiaci. Potom ale už prevzali štafetu Američania, ktorým sa podarilo pristátie na Mesiaci v júni 1966 a v roku 1969 sa Američan Neil Armstrong ako prvý človek prechádzal po Mesiaci.
Český astronóm reaguje na legendárneho Hawkinga: Jadrová apokalypsa? Prežijeme!
Sondu Luna 9 vyniesla do vesmíru z kozmodrómu Bajkonur ruská nosná raketa Molnija-M. Celkovo sonda vážila 1580 kilogramov a automatický pristávací modul vážil 99 kilogramov. Sonda bola dlhá asi 2,5 metra. Na Mesiaci pristála po štvordňovom putovaní 3. februára 1966 v Oceáne búrok. Po pristátí sa hermeticky uzavretý kontajner pripomínajúci guľu otvoril, aby mohol zaobstarať prvé snímky mesačného povrchu. Okrem panoramatických snímok okolia poskytla Luna 9 vedcom informáciu, že povrch Mesiaca sa pod technikou neproborí a je teda pevný.
Luna 9 bola súčasťou sovietskeho vesmírneho programu nesúceho názov Luna, v rámci ktorého bola v rokoch 1959 až 1976 do vesmíru vyslaná séria nepilotovaných výskumných sond s cieľom dosiahnuť a preskúmať Mesiac.
Program si počas rokov pripísal na svoje konto hneď niekoľko prvenstiev aj neúspechov. Sonda Luna 1 nabrala v januári 1959 príliš vysokú rýchlosť, okolo zemskej obežnice len preletela a zamierila k Slnku. Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa v septembri 1959 stala Luna 2. Luna 3 na Zem odoslala prvé snímky odvrátenej strany Mesiaca.
Po Lune 3 to ale trvalo takmer štyri roky, než Sovietsky zväz ohlásil ďalšiu výpravu k Mesiacu. Medzitým síce mali z kozmodrómu odštartovať ďalšie štyri sondy, tri z nich ale postihla porucha nosnej rakety a len jediná z nich sa dostala na obežnú dráhu Zeme. Pokus z januára 1963 bol ale aj fiasko, miesto letu k Mesiacu sonda druhý deň zhorela v atmosfére. Meno Luna 4 tak dostala až misia, ktorá odštartovala začiatkom apríla 1963 s cieľom pristáť na obežnici Zeme. Zámer sa však nepodaril.
Ďalší úspech znamenala Luna 10 z roku 1966, ktorá sa stala prvou umelou družicou Mesiaca, Luna 16 zase ako prvá späť za Zem dopravila vzorky z Mesiaca. Jej nasledovníčky, Luna 17, dopravila v novembri 1970 na Mesiac sovietske vesmírnej vozidlo Lunochod 1, ktoré sa stalo historicky prvým vozidlom, ktoré sa ľuďom podarilo umiestniť na niektorom vesmírnom telese.
Posledná sovietska sonda, ktorá pristála na Mesiaci, bola Luna 24, ktorá v auguste 1976 na Zem poslala vzorky získané z dvojmetrovej hĺbky pod povrchom. V roku 1977 sa malo do vesmíru vydať už tretie mesačné vozidlo, krátko predtým ale bol celý program Luna zrušený ako nákladný.
Ďalšia sonda dosadla na Mesiac až v decembri 2013, kedy na Mesiaci bezpečne pristál čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozidlom Nefritový králik. Čína sa tak stala po USA a Rusku treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj.
