BERLÍN/PRAHA - Kvôli zvrátenej rasovej teórii nacistov zahynuli počas druhej svetovej vojny milióny ľudí. V jej mene sa však aj narodilo niekoľko tisíc detí, ktoré by inak na svet možno nikdy neprišli. Patrili medzi vyvolené, od samého začiatku boli však svojím spôsobom zatratené. Prišli totiž na svet v jednom z domovov neslávne preslávenej organizácie Lebensborn (Prameň života), ktorá vznikla práve pred 80 rokmi, 12. decembra 1935.
Dieťa bez minulosti: Žena až v starobe zistila, že je "výtvorom" tajného nacistického programu!
"Skutočne mám v úmysle vziať, ulúpiť či ukradnúť nemeckú krv z celého sveta," vyhlásil v tajnej reči k svojim podriadeným ríšsky vodca SS Heinrich Himmler. "Árijský" genetický potenciál považovali nacisti za naozajstnú vzácnosť, ktorú je potrebné chrániť pred cudzími vplyvmi a maximálne rozmnožiť.
"Rasovo čistá" rodina mala plodiť čo najviac detí, zaslúžilé matky dostávali štátne vyznamenanie. Ani to však Himmlerovi a jeho súputníkom nestačilo. Napriek ostrej režimovej kampani dochádzalo v ríši stále k mnohým nelegálnym potratom, teda k trestuhodnému plytvaniu cenným ľudským materiálom. Tomu sa malo, najmä u príslušníkov elitných SS, energicky zabrániť. Vznikol preto "dobročinný" spolok Lebensborn, ktorý mal svojho času centrálu aj v mníchovskej vile, zhabanej nemeckému nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru Thomasovi Mannovi. Pod jeho krídla sa postupom času dostalo okolo 20 "domovov" v Nemecku a na okupovaných územiach.
Cieľom týchto špeciálnych zariadení bola podpora rozmnožovania príslušníkov SS, z ktorých príspevkov bola hradená prevádzka, a pomoc árijským matkám v núdzi. So žiadosťou o prijatie sa na ne obracali manželky "esesákov" aj slobodné matky. Tým prvým domovy poskytovali predovšetkým príležitosť, ako aj za vojny v relatívnom pohodlí a dostatku priviesť na svet svoje dieťa. Tým druhým, ktorých bolo asi 60 percent z celkového počtu, zaručovali najmä diskrétnosť, ochranu pred opovrhnutím ich okolia a materiálne zabezpečenie pre nemanželského potomka. To všetko za nadštandardnej lekárskej aj inej starostlivosti.
K charitatívnemu ideálu mal Lebensborn však veľmi ďaleko. Predovšetkým bol "elitným" zariadením, prijímal teda len riadne rasovo preverené a zdravé ženy. Svoj pôvod museli preukazovať aj otcovia detí. Viac ako polovica žiadostí bola nemilosrdne odmietaná. Ak v jednej z pôrodníc prišlo na svet postihnuté alebo choré dieťa, bolo obratom odovzdané do iného ústavu, prípadne do programu "eutanázia". Matky tých zdravých dostali na výber. Svoje dieťa si mohli ponechať, alebo ich zveriť do poručníctva spolku. Ten ich potom odovzdával na adopciu, často do rodín bezdetných príslušníkov SS.
Lebensborn zabezpečoval aj "umiestnenie" detí zavlečených do ríše na ponemčenie z okupovaných území. Matky zotrvávali väčšinou v domovoch len krátko, spravidla niekoľko týždňov pred pôrodom, prípadne i po ňom. Bol medzi nimi aj rad cudziniek (prednostne napríklad "rasovo cenné" Norky), ktoré otehotneli s nemeckými vojakmi. Všetky boli podrobené politickej výchove a rôznym školeniam. Mnohým z nich to nevadilo, niektoré boli dokonca pyšné nato, že patria k nacistickej elite.
Anonymita a diskrétnosť Lebensbornu, ktoré boli kedysi také výhodné pre nemanželských rodičov, sa stali prekliatím pre ich deti. Mnohé z nich dlhé desaťročia netušili, prečo sa narodili v dedine typu hornobavorského Steinhöringu alebo Klosterheide pri Berlíne. Matky o tom často mlčali, alebo sa vyhovárali na útek pred spojeneckým bombardovaním. Mená otcov, ak si to dotyční nepriali, v dokumentoch chýbali. Niektorí z nich, ako sa potomkovia po rokoch dozvedeli, boli vojnoví zločinci.
Spojenie s Lebensbornom matky popierali spravidla preto, že spolok nemal ani za nacistov dobré meno. Jeho tajomné objekty boli považované za akési verejné domy pre príslušníkov SS, miesta, kde elitní vojaci programovo privádzali "rasovo cenné" Nemky do iného stavu. Táto legenda, pre ktorú neexistujú pevné dôkazy, je živá dodnes.
Ako nástroj nacistickej sociálnej politiky mal Lebensborn nakoniec len marginálny význam: v jeho zariadeniach sa narodilo iba asi 8000 detí. Neznamená to však, že by s ním Heinrich Himmler a jeho spolupracovníci nemali veľké plány. Ich realizácia však bola odsunutá až do toho času, než Nemecko zvíťazí vo svetovej vojne. K tomu však už našťastie nedošlo.
