LONDÝN - Vedci z americkej Stanford University len nedávno varovali, že na našej planéte započala šiesta vlna masového vymierania druhov a na zozname ohrozených môže byť čoskoro aj samotné ľudstvo, a už tu máme nové katastrofické správy. Podľa nich, ak nezmeníme svoje správanie, príde k nešťastiu v najbližších 30 rokoch.
Prečítajte si aj: Čaká Slovensko environmentálna katastrofa? EÚ chce financovať ťažbu v chránených oblastiach!
Svetová populácia má v roku 2050 dosiahnuť deväť miliárd, tým sa nároky na zásoby potravín a vody dostanú na takú tesnú úroveň, že sa ľudstvo samo zahubí: občianske vojny, neúprosný terorizmus a meniace sa poveternostné podmienky zanechajú svet v troskách.
Správa Food Shock System vytvorená Anglia Ruskin University Global Sustainability Institute vo Veľkej Británii odhaľuje sériu katastrofických udalostí, ktoré zasiahnu celú planétu a budú vyvolané kombináciou zmeny klímy, nedostatkom potravín, vody, energie a politickou nestabilitou.
Správa bola vydaná za účelom posúdenia rizík spojených s globálnym nedostatkom zásobovania potravinami, ktorý je "považovaný za vierohodný na základe minulých udalostí a zvyšuje politickú nestabilitu". Teória sa zameriava na svetový model poľnohospodárstva a "rastúci tlak", aby ponuka zodpovedala dopytu s ohľadom na zvyšovanie populácie.
"Globálny dopyt po potravinách je na vzostupe, vedený bezprecedentným rastom svetovej populácie, ktorá sa očakáva, že prekoná 9 miliárd do roku 2050. Na uspokojenie zvýšeného dopytu po potravinách poháňaných týmito faktormi, FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) ráta s tým, že musíme viac ako zdvojnásobiť celosvetovú poľnohospodársku produkciu do roku 2050." Ale chronický tlak, aby sme udržali krok s dodávkou potravín, "zvyšuje zraniteľnosť systému".
Správa predpovedá zvýšenie intenzity a frekvencie extrémnych klimatických udalostí, vrátane záplav, súch, požiarov a šírenia poľnohospodárskych škodcov a chorôb, čo vystaví celosvetové zásoby potravín veľkej neistote. "To je ďalej umocnené rastúcou problematikou nedostatku vody, ktorý sa zrýchľuje takým tempom, že dve tretiny svetovej populácie by mohli žiť vo veľmi zlých podmienkach do roku 2025."
"Volatilné ceny potravín a rastúca politická nestabilita pravdepodobne zvýšia vplyv na šokovú výrobu potravín, čo spôsobí kaskádu ekonomických, sociálnych a politických vplyvov na celom svete," uvádza sa v správe.
Ťažké sucho postihuje východnú a juhovýchodnú Austráliu a juhovýchodnú Áziu. Produkcia austrálskej pšenice je v dôsledku sucha znížená o 50%. Hypotéza predpokladá, že sa cena pšenice, kukurice a sójových bôbov "zvýši na štvornásobok úrovne okolo roku 2000," zatiaľ čo cena ryže sa zvýši o priepastných 500 percent.
Tam začína dominový efekt: významné negatívne humanitárne dôsledky a významné finančné straty na celom svete nasledované politickými nepokojmi, terorizmom a vojnou. "Nárast cien obilia spôsobuje ťažkosti pre niektoré krajiny a potravinové nepokoje vypuknú v mestských oblastiach na celom Blízkom východe, v severnej Afrike a Latinskej Amerike."
Ak nedôjde k zmene, nie je pochýb o tom, že práve toto bude náš osud. Odborníci veria, že práve tá je kľúčová. Inak najmä v Afrike a Ázii dôjde k občianskym vojnám, zákazu cestovania, bombovým útokom na autobusových staniciach či múzeách, armádnym prevratom, šíreniu bojov do susedných krajín a ďalšiemu prehlbovaniu krízy.
A aby toho nebolo málo, čelíme vymieraniu druhov
Naša planéta vstúpila do 6. fázy masového vymierania zvieracích druhov, ktoré miznú 100-krát rýchlejšie, ako býva zvykom, varovali vedci. Ľudia vytvorili jedovatý kokteil straty prirodzeného prostredia, znečistenia a zmeny klímy, ktorý už viedol k strate najmenej 77 druhov cicavcov, 140 druhov vtákov a 34 obojživelníkov od roku 1500.
Vedci zo Stanford University v USA tvrdia, že ide o najväčšie vymieranie druhov od obdobia treťohôr, ktoré pred 66 miliónmi rokov vyhladilo dinosaury. "Bez akýchkoľvek pochýb, vstúpili sme do šiestej fázy masového zániku," povedal profesor Paul Ehrlich z univerzitného inštitútu pre životné prostredie.
"Naše výpočty veľmi pravdepodobne podceňujú závažnosť krízy. Existujú príklady druhov po celom svete, ktoré sú v podstate chodiacimi mŕtvolami," dodal. Prirodzené zmeny populácie vo voľnej prírode zvyčajne vedú k dvom druhom cicavcov vymierajúcich každých 10-tisíc rokov. Ale súčasná miera prekročila túto úroveň 114-krát.
Na ostrovoch tropickej Oceánie sa odhaduje, že už vyhynulo za posledných 2000 rokov až 1800 druhov vtákov. Je pravdepodobné, že čoskoro budú ľudia zodpovední aj za zničenie obrovskej megafauny, ktorý kedysi žila v Austrálii.
V súčasnosti je jeden zo štyroch cicavcov a 41 percent obojživelníkov na ceste k vyhynutiu. Mnohé prežívajú už len v zajatí. "Ak to bude pokračovať, život by mohol potrebovať na obnovu niekoľko miliónov rokov, a náš druh by sám o sebe pravdepodobne čoskoro zmizol," povedal Gerardo Ceballos z Universidad Autónoma de México.
