BERLÍN - Masakry civilistov a cielené vyvražďovanie Židov, Rómov, homosexuálov a hendikepovaných má na svedomí nacistický politik Adolf Hitler, ktorý v predvečer konca druhej svetovej vojny 30. apríla 1945 spáchal v Berlíne samovraždu.
K moci vyniesol tohto nedoštudovaného syna štátneho úradníka sfanatizovaný dav, ktorý si zdatný manipulátor Hitler získal heslami o vymazaní sociálnych rozdielov a povznesení veľkého národa, ktorý mal ešte v živej pamäti materiálne i psychické poníženie z konca prvej svetovej vojny.
"Keby sa objavil vo dverách, znovu by ma zavalila vlna nadšenia a šťastia ako pred rokmi. Napriek temnote a démonom, ktoré ho sprevádzajú," vyznala sa po rokoch Winifred Wagnerová, nevesta Hitlerovho idolu Richarda Wagnera. Okrem nej prepadla Hitlerovej charizme a jeho ideám aj značná časť Nemcov. Vhodné podhubie pre to vytvorili nielen výsledky prvej svetovej vojny, ale aj veľká hospodárska kríza.
V ekonomicky zdecimovanej krajine zvolil rodák z rakúskeho Braunau am Inn jednoduchú metódu: akoby otcovskou starostlivosťou chcel presvedčiť občanov, aby sa vzdali svojej slobodnej vôle za sociálne výhody. Mentalitu nižších vrstiev spoznal dokonale, keď sa ešte pred prvou svetovou vojnou všelijako pretĺkal bez prostriedkov a rodiny (Hitlerova matka zomrela štyri roky po otcovi, keď ma len osemnásť orkov). Gymnázium nedokončil kvôli prihláške na Akadémii výtvarných umení, kam ho ale nezobrali, a tak sa živil ako robotník na stavbách a neskôr predával svoje kresby.
Po víťazstve revolúcie v Rusku ešte zosilnela jeho nenávisť k marxizmu a Židom a v roku 1919 vstúpil Hitler ako tridsaťročný do strany práce. Tá sa rok nato premenovala na Národno socialistickú robotnícku stranu Nemecka (NSDAP) a Hitler stál na jej čele. Po neúspešnom pokuse o puč v novembri 1923 bola strana zakázaná a Hitler skončil vo väzení, kde si z päťročného trestu odpykal len rok a počas neho napísal Mein Kampf (Môj boj).
Už z tejto knihy, v ktorej formuloval program NSDAP, bolo možné vyčítať zákernosť nacistickej ideológie, presadzujúci štát riadený najvyšším vodcom a nadradenosť jednej rasy, oprávnenej podrobiť si a likvidovať rasy ostatné. Ako ďalší cieľ si vytýčil Hitler aj svetovládu nemeckého národa. V roku 1925 obnovil NSDAP, ktorá o tri roky neskôr získala v parlamentných voľbách len asi dve percentá hlasov, ale v septembri 1930 (po vypuknutí veľkej hospodárskej krízy) to bolo zhruba deväťkrát viac a v júli 1932 sa s necelými 38 percentami hlasov stala najsilnejšou v parlamente.
Za ríšskeho kancelára bol Hitler vymenovaný 30. januára 1933, aj vďaka konzervatívcom, ktorí verili, že mu "vytvorili len určitý rámec" a že ho tým "skrotili". Opak bol pravdou. Odporcov v strane zlikvidoval Hitler počas "noci dlhých nožov" (jún 1934) a jeho minister osvety a propagandy Joseph Goebbels zahájil fanatizovanie davov nacistickou ideológiou. V septembri 1935 vyhlásil Hitler na zjazde NSDAP v Norimbergu zákony, na základe ktorých pod zámienkou ochrany "nemeckej cti a krvi" likvidoval každého, kto nemohol preukázať árijský pôvod. Týkali sa najmä Židov, ktorých bolo v koncentračných táboroch zabitých zhruba šesť miliónov.
Veľmocenské ambície začal Hitler realizovať pripojením Sárska (1935), Rakúska (1938) a českého pohraničia (1938) k Nemecku a zriadením protektorátu Čechy a Morava (1939). Prepadnutím Poľska v septembri 1939 začal druhú svetovú vojnu, najkrvavejší konflikt v dejinách ľudstva, ktorý si vyžiadal asi 60 miliónov obetí.
Niekoľko ľudí sa statočne pokúsilo Hitlera zavraždiť. Najznámejšou bola operácia Valkýra pod vedením plukovníka Clausa Schenka von Stauffenberga, ktorá mala Hitlera zabiť v júli 1944 v Rastenburgu časovanou bombou.
Svet sa nacistického diktátora zbavil až vďaka jeho samovražde, ktorú spáchal so svojou čerstvou novomanželkou Evou Braunovou v berlínskom bunkri. Telá boli na Hitlerov príkaz poliate benzínom a spálené.
