PARÍŽ - Nie každý vynález dokáže zmeniť svet tak, ako práve kinematograf bratov Lumierovcov. Oni sami však paradoxne v zariadení pre zábavu širokých vrstiev veľký potenciál nevideli. Prístroj, ktorý si patentovali 13. februára 1895, bol pre nich totiž predovšetkým pomôckou, ktorá mala uľahčiť vedcom bádanie.
Bratia Auguste (narodený 19. októbra 1862) aj Louis (5. októbra 1864) mali k moderným metódam záznamu obrazu blízko už odmalička, ich otec Antoine totiž vlastnil významnú továreň na fotografickú techniku. V nej obaja bratia, absolventi lyonského technického lýcea, pracovali. Mladší Louis sa venoval vývoju, zatiaľ čo starší zo súrodencov mal talent skôr na vedenie podniku.
Už v čase, keď lyonskej továrni vládol Lumiere senior, sa bratia zoznámili s pokusmi o zachytenie pohybu, ako bola napríklad séria fotografií behu koňa anglického priekopníka Eadwearda Muybridga. Auguste a Louis navyše vedeli o schopnostiach sietnice oka v súvislosti s trvaním vnemu, a to, že ľudský mozog je schopný zaznamenať sled jednotlivých obrazov ako nepretržitý pohyb už vtedy, keď sa k nemu dostane najmenej desať obrázkov za sekundu.
Až keď ale Antoine Lumiere v roku 1892 odišiel na odpočinok, mohli sa bratia začať pohyblivým obrázkom venovať naplno. Neboli však prví; napríklad vo Francúzsku ich predbehol Léon Bouly, ktorý si už vo februári 1892 nechal patentovať zariadenie nazvané kinematograf. V ňom išlo film natočiť, vyvolať aj premietať. Úplne rovnaké funkcie potom zvládal aj kinematograf Lumierovcov, ktorí však na rozdiel od svojho predchodcu mali dosť peňazí, takže nakoniec získali aj práva na slovo kinematograf.
Kedy presne nakrútili svoj prvý film - dnes známy pod názvom Robotníci odchádzajúci z Lumierovej továrne - nie je celkom jasné. Louis síce krátko pred smrťou (zomrel 6. júna 1948, šesť rokov pred svojím bratom) v rozhovore so slávnym francúzskym filmovým historikom Gerogesom Sadoulom povedal, že to bolo v auguste 1894. Podľa odborníkov je ale pravdepodobnejšie, že film vznikol až na jar 1895, už len preto, že vlastnú kameru zostrojili Lumierovci až koncom roka 1894.
Istý je ale dátum, kedy film dlhý zhruba 45 sekúnd premietaný rýchlosťou 16 okienok za sekundu prvýkrát predviedli verejnosti. Stalo sa tak 22. marca 1895 v Paríži na akcii usporiadanej Združením pre podporu národného priemyslu. Louis Lumiere chcel síce na stretnutí predviesť hlavne pokroky, ktoré továreň dosiahla v oblasti farebnej fotografie, nakoniec ale na jeho prekvapenie vzbudil najväčší záujem kinematograf. Podobné to bolo aj o dva mesiace neskôr na kongrese fotografických firiem v Lyone.
Prvé verejnosti prístupné kinematografické predstavenie bratia usporiadali 28. decembra 1895 v Grand Café na parížskom bulvári Kapucínov. Divákom pustili desať filmov - napríklad Rodinné raňajky, Kováči, Kúpanie v mori alebo preslávený Príchod vlaku, pri ktorom sa zdesené publikum snažilo na poslednú chvíľu uskočiť pred hrozivo sa blížiacou lokomotívou. Diváci boli desaťminútovým predstavením očarení a rýchlo šírili novinku o zázraku, ktorého boli svedkami.
Éra kinematografu bratov Lumierovcov sa skončila po svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Potom už len vyrábali kinematografické vybavenie a nakrúcanie filmov prenechali iným. Napríklad otcovi filmového triku Georgesovi Mélièsovi, ktorého pritom krátko po predstavení kinematografu varovali, že "nejakú dobu bude atraktívny ako technická zaujímavosť, ale ináč nemá žiadne obchodné využitie." Ako sa ukázalo, Auguste a Louis budúcnosť svojho prístroja odhadli zle.
