Kniha MARIÁN GÁBORÍK s podtitulom Otec, teraz to už môžeš vydať je inšpirujúci životný príbeh výnimočného hokejistu prerozprávaný tým najpovolanejším človekom – jeho vlastným otcom Pavlom. Ten rozpráva o svojom synovi, ktorý sa vo svojej profesii dostal na úplný vrchol. Dosiahol ho vďaka svojej vôli, talentu, ale aj vďaka obrovskej podpore zo strany najbližšej rodiny.
Kniha Marián Gáborík odkrýva život hviezdy profesionálneho športu, radostné i smutné obdobia, s jeho vrcholmi i pádmi. Nahliadnete do zákulisia obrovskej šou nazývanej NHL. Pred vašimi očami sa budú odvíjať inšpiratívne ľudské príbehy vysvietené v žiare reflektorov, no i tie, ktoré sa prepadli do čiernych priepastí športových neúspechov.
Mariánov príbeh je síce nerozlučne spätý s hokejom, ale táto kniha nie je len o hokeji. Ponúka emotívny obraz o človeku, ktorého sláva presiahla slovenské hranice – tvrdé tréningy, pomalé stúpanie po rebríčku hokejových schopností, boj so zraneniami, smrť priateľa Pavla Demitru, tvrdé testy psychickej odolnosti, pády a opätovné návraty na ťažko vybojované pozície v srdciach fanúšikov.
Spoznajte Mariána Gáboríka ako ho nepoznáte!
Kniha rozpráva príbeh od malého chlapca, ktorého poháňala túžba stať sa hokejistom, až po stopercentného profesionála, ktorý zdvihol nad hlavu Stanley Cup. „Práve preto som si aj ja takmer od začiatku jeho kariéry zapisoval svoje dojmy z rôznych situácií. Vždy som využil čaro okamihu. Niečo ma nadchlo? Tak som si večer sadol a písal,“ spomína otec Pavol.
Vznikla tak úžasná kniha, ktorá ukáže deťom, rodičom, manželkám či trénerom, že nič nie je nemožné. „Boli by sme radi, keby táto kniha povzbudila všetkých ambicióznych ľudí. Nemusia byť hokejistami ani športovcami, je vlastne jedno, v akej oblasti ľudského snaženia chcú niečo zmysluplné dokázať. K úspechu vedie totiž vždy len jedna jediná cesta. Tou cestou sa kedysi dávno vydal aj Marián a tú cestu sme vám, vážení čitatelia, chceli čo najvernejšie priblížiť. So všetkým, čo k nej patrí,“ uzatvára Pavol Gáborík.
Knihu Marián Gáborík pokrstia už tento štvrtok 13.novembra o 17:00 v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave. Knihu uvedie do života Ján Filc, ukážky prečíta herec Jozef Vajda.
ÚRYVKY
Keď hokejisti bývajú na pláži
Kanaďania a kanadskí novinári uznávajú v NHL sedem tímov. Sú to tie tradičné hokejové bašty. Plus tímy z Kanady.
Určite medzi ne nepatrí tím zo slnečnej Kalifornie, kde je dennodenne tridsať stupňov Celzia a kde hokej nemá veľkú históriu. Na smolu kanadských hokejových ortodoxných novinárov sa do play-off z okruhu ich sympatií dostal len Montreal, aj ten vypadol v treťom kole. Naozaj to nemôžu prežiť, že slnečná Kalifornia, kde sneh videli ľudia len v televízii, vyhrá v priebehu troch rokov dvakrát Stanley Cup. Pomstili sa aspoň tak, že v rámci novinárskej ankety neocenili ani jedného jediného hráča Kings.
To však, samozrejme, čerstvých víťazov Stanley Cupu až tak veľmi netrápilo. Hokej je pritom šport ako stvorený pre bežného Američana. Je dynamický, agresívny, nevypočítateľný, plný zvratov. Podobne ako basketbal, možno dokonca ešte viac.
Kalifornii sa bude dariť aj v budúcnosti. Atmosféra pri domácich zápasoch v Staples Centre bola elektrizujúca. Ľudia hokeju rozumejú, s nadšením sa nechali vtiahnuť do deja. Rovnako ako v tradičných kanadských hokejových baštách Montreale, Toronte či napríklad Ottawe. Počas oboch overtimov vo finálovej sérii diváci stáli. Dokonca už v závere zápasov. Úplne hmatateľná bola predovšetkým dôvera. Diváci verili, že Kings vyhrajú. Bolo to cítiť. To obrovské sebavedomie!
Kings napokon vyhrali Stanley Cup nedávno, v roku 2012. Los Angeles verilo, že aj teraz si to zopakujú. Cez reklamné prestávky sa na obrazovke na štadióne vždy objavila nejaká celebrita, ktorá umocnila nadšenie divákov jednoduchým sloganom: „Go, Kings, go!“ Nadšenie sa nekončilo pri východe zo Staples Centra. Vo všetkých baroch, dokonca aj v hispánskych, na plážach, v bufetoch, skrátka všade boli vyvesené čierne vlajky s logom Kings a nápisom: „Walking on!“ Slnečný raj naplno ovládol ľadový hokej. Ľudia v plavkách skákali do Tichého oceána s pokrikom: „Go, Kings, go!“
Hokej ešte pred pätnástimi rokmi v Los Angeles nič neznamenal.
V roku 1988 však celou NHL otriasol prestup storočia. Do mesta anjelov sa z Edmontonu sťahovala legenda legiend – Wayne Gretzky. Najlepší hráč histórie NHL rozbalil v Kalifornii svoje umenie naplno. Naplnil hľadisko, hra mužstva sa zmenila na nepoznanie. Ešte to nestačilo na triumf v NHL, hoci v sezóne 1992/1993 sa dostali až do samotného finále. Proti Montrealu dokonca viedli v sérii 1 : 0. Druhý zápas sa zlomil v presilovke. Kapitán Canadiens Guy Carbonneau zistil, že obranca Kings Marty McSorley používa hokejku, ktorej čepeľ nezodpovedala pravidlám. Bola priveľmi zakrivená. Podal protest a v presilovke dali Canadiens rozhodujúci gól. Bol to zlomový moment celej série. Kings boli vtedy veľmi sklamaní, ale základy do budúcnosti boli položené.
Marián sa vo vyraďovacej časti stal ústrednou postavou. Opäť to bol starý dobrý Marián. Mal prsty vo všetkých rozhodujúcich momentoch. Prekypoval sebadôverou. Play-off bolo naozaj jeho. Bolo tam viac neskutočných momentov, ktoré celkom určite ušli pozornosti nezainteresovaných divákov. Vo finálovej sérii proti Rangers bol napríklad v závere prvej tretiny stav 1 : 1. Kings hrali presilovku. Kouč Darryl Sutter stiahol Mariána a na ľad poslal iného útočníka. Počas tej tretiny totiž Marián naozaj nebol úplne vo svojej koži. Možno vtedy u trénera Kings zafungovalo aj podvedomie.
V krízových chvíľach z nejakej zotrvačnosti dôveroval hráčom, ktorých poznal celú sezónu. Rangers však dali gól pri vlastnom oslabení, len pár sekúnd pred prvou sirénou. Odvtedy už Mariána nikdy nestiahol.
Zmluva na sedem rokov za 34 miliónov dolárov
Generálny manažér Kings Dean Lombardi pri podpise novej zmluvy povedal, že ak by Marián v mužstve nebol, cesta Kings za Stanley Cupom by bola podstatne komplikovanejšia. A so zdvihnutým obočím a s miernym úsmevom dodal – ak by ho vôbec Kings získali! Nebola to len typická zdvorilostná fráza, bolo to vyjadrenie úcty k Mariánovým kľúčovým gólom. Kvalitná hráčska kostra tímu Kings zostala aj do budúcnosti zachovaná.
Je teda reálny predpoklad, že aj v budúcich sezónach sa budú Kings pohybovať veľmi vysoko. Majú reálnu šancu opäť bojovať o Stanley Cup. To bolo pre Mariána veľmi dôležité. Vedel, že v iných kluboch by možno dostal aj viac peňazí. Očarila ho však neuveriteľná vnútorná sila Kings, tak ťažko testovaná v nepriaznivo sa vyvíjajúcich sériách play-off napríklad s Chicagom či so San José. „Taký mentálne silný tím som ešte nevidel,“ krútil hlavou Marián. Obrovská psychická sila niekedy možno hraničila až s náznakmi arogancie, aspoň pri pohľade zboku, nikdy však neprekročila tú jemnú pomyselnú hranicu, aby sa obrátila proti tímu a pôsobila deštruktívne.
Už dva dni po zisku Stanley Cupu sa začali rokovania o novej Mariánovej zmluve. Bol som v dome, práve som sa v plavkách vracal z pláže. Bol som sa okúpať. Vo dverách vidím asistenta generálneho manažéra Roba Blaka ešte s jedným manažérom. Podal som Blakovi rozpačito svoju mokrú ruku. Bez problémov a s úsmevom ju prijal. Rokovania viedol Mariánov agent Ron Salcer. Veľmi sympatický chlapík, vášnivý cyklista, ktorý žije s rodinou rovnako v Kalifornii. Mimochodom, jeho rodičia pochádzajú zo Slovenska. Otec sa volal Viliam a vyrastal v Jelšave, matka Katarína bola z Plešivca. Ron Mariánovi pomohol ešte v minnesotskom období a Marián mu veľmi dôveruje. Ako skúsený agent vycítil, že Marián chce zostať v tíme Kings a má tendenciu možno zobrať aj ponuku, ktorá by sa ešte dala rokovaním zlepšiť. To je práve úloha agenta, vyrokovať čo najlepšie podmienky.
Marián mu kládol na srdce, aby ho Ron informoval o každej jednej komunikácii s manažmentom Kings. V tejto fáze sa prejavili veľké skúsenosti Rona Salcera. Nehnal rokovania do konfliktu, na druhej strane situáciu veľmi dobre zvládol aj z obchodného hľadiska. Výsledná zmluva, ktorú predložil Mariánovi na podpis, bola krásnou bodkou za búrlivým obdobím posledných rokov.
Kariéra hokejistu, ktorá sa pred tromi mesiacmi takmer utopila v nekonečnom mori zranení, rekonvalescencií a hľadania potrebného hráčskeho sebavedomia, nabrala nový nečakaný kurz. Opäť je všetko dokonale otvorené! SMS od Mariána, že po sezóne končí, som už vymazal.
Keď sa povie NHL
Každý hokejista už od detstva sníva o tom, že raz bude korčuľovať na klzisku jedného z 30 klubov v NHL. Pre väčšinu je to iba sen. Len niektorým sa podarí dosnívať a vykorčuľovať pred 20-tisíc divákmi na ľad. Odohrať zápas v slávnej NHL.
Prečo práve v NHL?
Agresivita, kvalita hry, nasadenie, vynikajúce korčuľovanie, práca s pukom, to je už samozrejmosťou vo všetkých súťažiach na svete, nielen v NHL. Slušné peniaze sa dajú zarobiť aj v Rusku. Synonymom NHL je pre mňa slovko poctivosť. V NHL necítite falošné tóny. Ako divák máte pocit, že za peniaze, ktoré zaplatíte za vstupné, dostávate prvotriedny tovar. Samozrejme, aj v NHL sú slabšie zápasy, ale vždy sa hrá na doraz. Divák vie, že hráči vždy spravia všetko pre to, aby ich tím uspel. Tá jedinečná schopnosť presadiť sa medzi najlepšími, byť pri tom, ako hučí hala, mať zimomriavky v momentoch, keď sa dramatizujú vyrovnané zápasy, to je asi to korenie, ktoré vystrelilo imidž tejto súťaže do hviezdnych sfér. Mnohí hovoria, že NHL je na výslní predovšetkým preto, lebo sú tam peniaze. Ja tvrdím, že to nie je pravda. Je to dané práve tou vôľou hráčov, z ktorých potom prirodzene vyrastajú tréneri, členovia realizačných tímov, manažéri. Z niektorých neskôr aj mediálni odborníci, ktorí nesú na svojich chrbtoch imidž tejto súťaže.
NHL nikdy nezabúda. Vie si uctiť tých, ktorí ju tvorili v minulosti, ktorí prilákali davy ľudí do hľadísk. V každom kroku NHL cítiť jej približne storočnú históriu a prirodzenú vďaku. Apetít fanúšikovského záujmu podporujú najrôznejšie spomienkové a charitatívne akcie, zápasy pod holým nebom, zápasy osobností, ale napríklad aj predaj kartičiek s originálnym podpisom hokejových hviezd. Vedenie NHL i hráčske odbory sú jednotné v tom, že záujem fanúšikov je tá najvyššia odmena, ktorú môžu dosiahnuť. Od nej sa odvíja všetko ostatné. Hráči i kluby si fanúšikov vážia a považujú ich za svojich zákazníkov. To všetko prirodzene a veľmi pozitívne dotvára celkový kolorit diania v tejto súťaži. Veľmi by som bol rád, ak by sme sa niektorými myšlienkami inšpirovali aj na Slovensku.
Z celého srdca obdivujem, ako si NHL počína. Verím, že hokej aj v celosvetovom meradle napreduje predovšetkým vďaka tejto súťaži. Maniere typické pre náš hokej, že aj hráč, ktorý si to až tak nezaslúži, hrá na úkor možno talentovanejšieho chlapca, ktorý, žiaľ, nemá za sebou zázemie, vplyv a peniaze, tak toto v NHL z princípu jej fungovania nikdy existovať nemôže.
Väčšina ľudí vníma NHL cez prizmu vysokých hráčskych zmlúv. Veď v NHL sa zarábajú milióny! Áno, zarábajú. Ide o férové odmeny, keďže príjmy hráčov sú podielom z hodnoty, ktorú vytvoria. V NHL je viac ako 50 % príjmov klubov zo vstupného. Čím väčší podiel z príjmov akéhokoľvek športového klubu je zo vstupného, teda priamo od ľudí, tým je ekonomika klubu zdravšia. Nie je totiž v takej miere odkázaná na hľadanie reklamných partnerov. Ekonomický model fungovania NHL je veľmi transparentný. Na dresoch hráčov nie sú žiadne reklamy, len nekomerčné logo klubu, teda symbol klubovej histórie a základný kameň jeho marketingu. Dresy majú jednoduchú a pôsobivú farebnú líniu, preto sú krajšie a ľahšie sa predávajú. Podobne aj ľadová plocha. Ľad v NHL je biely. Ľadová plocha nie je pokrytá desiatkami reklám najrôznejších farieb. V stredovom kruhu je spravidla logo klubu. Áno, v strednom pásme, výnimočne aj v obrannom a útočnom pásme sa niekedy objaví drobná reklamná plocha. To sa však s európskym štandardom nedá ani len porovnať. Len si pozrite ľadovú plochu napríklad na našich štadiónoch. Pri televíznych prenosoch často ani poriadne neviete, kde je puk. Dôvod je jednoduchý. Samozrejme, NHL nie je pre divákov lacná záležitosť. V takom Toronte, kde sú vstupenky najdrahšie, stojí lístok v priemere viac ako 150 dolárov a je stále vypredané – návštevnosť sa pohybuje na úrovni okolo 20-tisíc platiacich divákov. Zlatá baňa prichádza v play-off. Ceny lístkov rastú po každom odohratom kole, dokonca aj po každom jednom zápase v danej sérii. Marián v kabíne Rangers začul, že lístok na zápas play-off dolu pri ľadovej ploche bol v ponuke za astronomických osemnásťtisíc dolárov. V Los Angeles sa lístky na najlepšie pozície v Staples Centre dali zohnať za desať- až dvanásťtisíc dolárov, tie bežné stáli jednu-dve tisícky dolárov. Hráči dostávajú zadarmo dva lístky na každý domáci zápas. Na zápasy vonku nič. Ak chcú pre svojich známych či rodinu ďalšie lístky, musia si ich kúpiť ako každý iný.
Až pri písaní tejto knihy som sa od Mariána dozvedel, koľko zaplatil za lístky počas finálovej série pre všetkých svojich podporovateľov....
