Phil Jackson. Uznávaný tréner, ktorý vyhral viac majstrovstiev než ktorýkoľvek iný tréner v dejinách profesionálneho športu. Teraz vďaka nemu môžete nazrieť do duše úspechu! Ako hlavný tréner tímu Chicago Bulls vyhral šesťkrát majstrovský titul a s mužstvom Los Angels Lakers päťkrát. Celý svet pozná legendárne hviezdy týchto mužstiev Michaela Jordana, Kobeho Bryanta a mnohých ďalších.
Phil Jackson v knihe Jedenásť prsteňov zhrnul svoj obdivuhodný život ako basketbalový legendárny tréner s jedenástimi titulmi, čo sa doposiaľ nikomu nepodarilo. Toto je jeho Duša úspechu. Spomienky na jedenásť majstrovstiev NBA, obohatené úprimným pohľadom na alchýmiu skrytú za vedením športového tímu.
P.Jackson v knihe približuje fascinujúce hráčske osobnosti, ktoré posunuli hru basketbalu takmer na hranicu nemožného.
Odhaľuje, ako sa priučil tajomstvám ohľaduplnosti a tímovej chémie počas hrania za New York Knicks v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.
Ako trénoval Michaela Jordana, najlepšieho hráča na svete, a prinútil ho osvojiť si obetavý štýl hry, hoci to znamenalo prísť o titul najlepšieho hráča roku.
Ako vytvoril úspešné družstvá z hráčov rozmanitých schopností vďaka tomu, že ich naučil dôverovať jeden druhému a hrať zosúladene.
Ako inšpiroval Dennisa Rodmana a ďalšie „nedotknuteľné“ osobnosti, aby sa oddali čomusi väčšiemu než oni sami.
Ako sa pod jeho vedením Kobe Bryant premenil z rebelujúceho pubertiaka na dospelého kapitána majstrovského družstva.
Jackson v knihe ponúka omnoho viac svojimi názormi na život, pri ktorých vychádza z najhlbších ľudských hodnôt. Vyrastal v prísnej rodine kazateľa, ale keď dospieval v šesťdesiatych rokoch, vo veľkom nasával ideály hippies a hľadal si vlastnú cestu. Skúmal rôzne učenia od humanistickej psychológie a filozofie amerických Indiánov až po meditáciu zen-budhizmu. Hráčov z NBA nútil cvičiť jogu, hovoril s nimi o zen-budhizme, do šatne im vešal siouxské talizmany a kupoval im klasické romány. Našiel však nový prístup k vedeniu ľudí založený na slobode, nefalšovanosti a obetavej tímovej práci.
Jedenásť prsteňov je nielen podnetná, ale aj podmanivá kniha. Po jej prečítaní začneme rozumieť príťažlivému basketbalu, pretože autor o ňom hovorí s takým zápalom, že nadchne aj nás. Na druhej strane je to neuveriteľne inšpiratívna kniha nielen pre vlastný osobnostný rozvoj, ale aj pre mnohé manažérske zručnosti, o ktorých sa Jackson zmieňuje.
Úryvok z novinky Jedenásť prsteňov od Phila Jacksona:
Väčšina trénerov, ktorých poznám, trávi veľa času sústredením sa na športovú taktiku. Musím sa priznať, že aj ja som sa občas dal lapiť do tejto pasce. Ale to, čo na športe fascinuje väčšinu ľudí, nie je nekonečné rapotanie o taktike, ktoré rozozvučí rozhlasový éter. Fascinuje ich to, čo ja rád nazývam duchovná podstata hry.
Nechcem predstierať, že som expert na vodcovskú teóriu. Viem však, že umenie premeniť skupinu mladých ambicióznych jednotlivcov na zjednotený majstrovský tím nie je mechanický proces. Ide o záhadný žonglérsky čin, ktorý vyžaduje nielen dôkladné poznanie starobylých pravidiel hry, ale aj srdce na dlani, jasnú myseľ a hlbokú zvedavosť skúmať pohnútky a fungovanie ľudského ducha.
Táto kniha opisuje moju púť za pokusom rozlúštiť túto záhadu.
Symbolom je prsteň.
Vo svete NBA symbolizuje prsteň postavenie a silu. Nezáleží na tom, ako ťažkopádne a nepohodlne prsteň majstrovstiev vyzerá, práve túžba vyhrať ho motivuje hráčov, aby prekonali strasti a útrapy dlhej basketbalovej sezóny najvyššej ligy. Jerry Krause, bývalý generálny riaditeľ klubu Chicago Bulls, tomu rozumel dokonale. Keď som sa v roku 1987 stal súčasťou tímu na pozícii pomocného trénera, požiadal ma, aby som nosil na ruke jeden z dvoch prsteňov majstrovstiev, ktoré som získal, keď som hral za tím New York Knicks, aby som svojím spôsobom inšpiroval mladých hráčov tímu Bulls. Ide o metódu, ktorú som používal počas série play-off, keď som ešte trénoval hráčov v Kontinentálnej basketbalovej asociácii, lenže predstava každodenného vláčenia trblietavého kusiska zlata sa mi zdala pritiahnutá za vlasy. Mesiac po odštartovaní Jerryho veľkolepého experimentu mi pri obede v chicagskej reštaurácii Bennigan’s z prsteňa vypadol stredný kamienok a už som ho nikdy nenašiel. Po tomto zážitku som sa vrátil k tradícii nosenia prsteňov výlučne počas zápasov play-off a pri výnimočných príležitostiach, ako napríklad pri tomto víťazoslávnom zhromaždení na štadióne v Los Angeles.
V psychologickej rovine predstavuje prsteň čosi hlbokomyseľné: osobné ťaženie za nájdením súzvuku, spojenia a celistvosti. Napríklad v kultúre amerických Indiánov bola jednotiaca sila kruhu taká významná, že na celé národy sa hľadelo ako na zhluk vzájomne poprepájaných prstencov (či obručí). Vigvam mal kruhový pôdorys rovnako ako táborové ohnisko, dedina a rozloženie národa samotného – kruhy v kruhoch, bez začiatku či konca.
Väčšina hráčov nepoznala psychológiu amerických Indiánov až takto podrobne, ale intuitívne chápali hlbší význam prsteňa. Hneď na začiatku sezóny si hráči vymysleli pokrik, ktorý odvtedy používali pred začiatkom každého zápasu, s rukami spojenými do kruhu.
Raz, dva, tri – PRSTEŇ!
Po tom, ako hráči zaujali miesta na pódiu – prenosnom basketbalovom ihrisku domáceho tímu Lakers v aréne Staples Center –, som vstal a prihovoril sa davu. „Aké motto mal náš tím? Prsteň,“ povedal som a na ruke sa mi zajagal prsteň z posledných vyhratých majstrovstiev v roku 2002. „Prsteň. Presne tak znelo naše motto. Nie je to iba zlatý krúžok. Je to kruh, ktorý vytvoril puto medzi týmito hráčmi. Ich nesmierna vzájomná láska.“
