GREENOCK - Od úmrtia škótskeho mechanika, vynálezcu a fyzika Jamesa Watta uplynie v utorok 19. augusta 195 rokov.
Škótsky vynálezca na rozdiel od svojich predchodcov použil na pohon stroja stlačenú paru a urobil premenu z priamočiareho pohybu na rotačný. Parný stroj Jamesa Watta sa stal univerzálnym motorom a odštartoval revolúciu v priemysle i doprave.
James Watt sa narodil 19. januára 1736 v škótskom meste Greenock. Jeho otec, lodiar a obchodník videl v prvorodenom synovi budúceho nástupcu pre rodinný podnik. Mladý Watt bol neustále chorľavým dieťaťom zaostávajúcim za svojimi vrstovníkmi. V škole sa trápil a prospieval iba z matematiky a fyziky. Voľný čas trávil samotársky mladík v otcovej dielni, kde mal svoj pracovný stôl s náradím. Hodiny fascinovane sledoval prácu remeselníkov, staval rôzne modely a učil sa pracovať s drevom a kovmi.
Napokon sa vyučil jemnej mechanike na Glasgowskej univerzite. Po roku učenia odišiel k istému výrobcovi matematických prístrojov do Londýna, kde vynikal dôkladnosťou vo všetkých prácach, ktoré mu zverili. V roku 1757 získal manuálne zručný James Watt miesto univerzitného mechanika v Glasgowe. Popri výrobe univerzitných vedeckých zariadení využíval výborne vybavený fyzikálny kabinet na rôzne pokusy.
V roku 1763 mu bola zverená oprava modelu Neuromenovho parného prístroja. Watt ho nielenže opravil, ale pokúsil sa ho aj vylepšiť. Stroj využíval vodnú paru na niekoľko zdvihov piesta, avšak potom bolo potrebné čakať, kým sa v kotlíku vytvorila nová para. Po mesiacoch intenzívneho premýšľania a rôznych pokusoch, vynálezca začiatkom roka 1765 našiel riešenie.
Paru treba zrážať nie priamo v parnom valci, ale v inej, s valcom spojenej nádobe. Tak vynašiel kondenzátor a keď následne valec uzatvoril na oboch stranách vekami, bol na svete dvojčinný parný stroj. Stavba prvých modelov parného prístroja Jamesa Watta však skončila neúspechom. Dlho zápasil s nedostatkom finančných prostriedkov ako aj s technickou nedokonalosťou spracovania zložitého stroja presne podľa výkresu.
Napokon sa predsa len v roku 1776 dostal bezpečnejší, rýchlejší a výkonnejší Wattov parný stroj do komerčnej výroby. K masívnemu rozšíreniu parných strojov prispela zmena priameho pohybu na pohyb krútivý pomocou sústavy ozubených kolies. Výroba, dovtedy odkázaná na silu vody alebo vetra, sa stala nezávislou. Nové stroje si našli svoje miesto pri spracovaní kovov, v mlynoch, aj pri tkaní látok a v mnohých ďalších prebúdzajúcich sa priemyselných odvetviach, v železničnej a v lodnej doprave.
Napriek veľkému úspechu a nadobudnutému bohatstvu ostal nadaný mechanik skromným človekom a naďalej sa venoval svojim vynálezom. V roku 1780 vynašiel kopírovací lis, o dva roky neskôr pridal k parnému stroju zotrvačník a o ďalšie dva odstredivý regulátor. K objavom Jamesa Watta patrí tiež spresnenie fyzikálneho pojmu práca, zavedenie po ňom pomenovanej fyzikálnej jednotky watt či prístroj na odčerpávanie časti plynu z uzavretého priestoru - výveva.
V roku 1800 sa James Watt uchýlil do ústrania na statok vo Walese. Za svoje zásluhy dosiahol pocty doma i v zahraničí. Bol členom Francúzskej akadémie vied, členom Kráľovskej vedeckej spoločnosti v Londýne a bol mu udelený čestný doktorát Glasgowskej univerzity.
Vynálezca bol dvakrát ženatý a bol otcom siedmych detí. Tesne pred smrťou mu ponúkli povýšenie do šľachtického stavu, ale Watt ho odmietol. Zomrel 19. augusta 1819 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň úmrtia aj 25. august) v anglickom Handsworthe vo veku 83 rokov. Na jeho počesť vyrástlo veľa sôch, pomenovali po ňom ulice a univerzity, no v prvom rade po Jamesovi Wattovi ostal revolučný vynález, ktorý priniesol rozvoj v mnohých oblastiach.
