BAD GODESBERG/PRAHA - V čele jednej zo sekcií gestapa vo francúzskom Lyone stál v rokoch 1942 až 1944 Nemec Klaus Barbie. Svojím bezohľadným postupom voči účastníkom odboja a židom si vyslúžil prezývku "lyonský mäsiar". Na smutne presláveného vojnového zločinca, od ktorého narodenia uplynie 25. októbra 100 rokov, bola spravodlivosť dlho krátka. Za mreže sa ho podarilo dostať až v druhej polovici osemdesiatych rokov.
V lyonskej centrále nemeckej tajnej polície zastával Klaus Barbie funkciu šéfa oddelenia zameraného na prenasledovanie odbojárov, komunistov a židov. Barbie na tomto poli vynikal nielen svojou horlivosťou, ale aj mimoriadnu brutalitou. Podľa svedkov sa osobne zúčastnil mučenia vypočúvaných osôb. Bol medzi nimi aj Raymond Aubrac, ktorý o Barbiem prehlásil: "Spätne videné si niekedy dokonca myslím, že mu nešlo ani tak o informácie. V zásade bol sadista, ktorému robilo dobre, keď pôsobil bolesť a dokazoval si svoju moc."
Po vojne Barbieho obvinili z podielu na smrti viac než 4000 ľudí, vrátane legendárnej postavy francúzskeho odboja Jeana Moulina. Okrem toho mal na svedomí aj masové deportácie zhruba sedem a pol tisíc osôb.
Klaus Barbie sa narodil 25. októbra 1913 v porýnskom Bad Godesbergu. Po maturite vstúpil rovnako ako rad jeho rovesníkov do nacistickej mládežníckej organizácie Hitlerjugend. Sen o štúdiu na vysokej škole sa Barbiemu rozplynul kvôli finančným problémom rodiny po smrti jeho otca. Chlapec sa preto prihlásil na polročný tábor pre mládež organizovaný polovojenskou Ríšskou pracovnou službou. Práve vtedy u neho naplno prepuklo nadšenie pre ideológiu kázanú Adolfom Hitlerom.
V polovici 30. rokov vstúpil Barbie do služieb spravodajskej služby SS, známej ako Sicherheitsdienst, a absolvoval niekoľko kurzov pre vedúcich pracovníkov tajných zložiek bezpečnostného aparátu. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol odvelený do okupovaného Holandska, kde sa zapojil do represálií proti miestnym komunistom, slobodomurárom a židom.
V roku 1942 Barbieho vyslali do stredofrancúzskeho Lyonu, aby tam zúročil svoje skúsenosti v ťažení proti odbojovému hnutiu. Sídlo lyonského gestapa, hotel Terminus, sa jeho pričinením stalo doslova peklom na zemi. Bežnými výsluchovými metódami tu bolo bitie do bezvedomia, používanie elektrických šokov, sťahovanie kože alebo zapichovanie rozžeravených ihiel pod nechty.
Okrem odbojárov mal Barbie zálusk aj na miestnych židov. Smutne sa preslávil najmä likvidáciou sirotinca v dedine Izieu, ktorého 44 židovských chovancov bez mihnutia oka poslal do koncentračného tábora.
V roku 1944 sa Klaus Barbie vrátil do Nemecka, kde sa dožil konca vojny. O dva roky neskôr bol vo Francúzsku za svoje zverstvá odsúdený v neprítomnosti na trest smrti (druhýkrát sa tak stalo v roku 1952).
Slučke sa Barbie vyhol vďaka tomu, že ho medzi tým naverbovala britská a neskôr americká tajná služba. Tá mu začiatkom 50. rokov pomohla s útekom do Bolívie. Aj v juhoamerickom exile Barbie niekoľko rokov pôsobil ako agent západonemeckej rozviedky. Aspoň to začiatkom roku 2011 napísal nemecký magazín Der Spiegel s odvolaním sa na dokumenty nájdené v Spolkovom archíve v Koblenzi.
V Južnej Amerike žil Barbie pod menom Klaus Altmann. Pravú identitu tohto obchodníka a dôverníka bolívijských štátnych špičiek odhalili až začiatkom 70. rokov lovci nacistických zločincov, manželia Beate a Serge Klarsfeldovci. Ďalšie desaťročia potom trvalo, kým sa juhoamerická krajina podujala nacistického zločinca vydať do Francúzska k trestnému stíhaniu.
Ostro sledovaný súdny proces s Barbiem začal vo Francúzsku roku 1987. "Lyonský mäsiar" bol uznaný vinným a odsúdeným na doživotie. "Nemám čo povedať," vyhlásil tvárou v tvár obvineniam zo stoviek brutálnych zločinov.
Klaus Barbie zomrel 25. septembra 1991 vo veku 77 rokov v lyonskej väzenskej nemocnici. Skonal na rakovinu, bez toho aby priznal vinu, alebo prejavil aspoň náznak ľútosti nad svojimi činmi.
