BRATISLAVA - Slovákovi Emilovi Farkašovi, ktorý býva v izraelskej Haife, ťahá už na deväťdesiatku, ale v jeho živote sa vyskytlo viacero situácií, kedy len zázrakom ušiel zubatej z lopaty. Počas druhej svetovej vojny takmer zahynul v koncentračnom tábore a po jeho oslobodení vážil iba 28 kíl. Napriek tomu sa svojmu strašnému osudu nepoddal a pôsobil dokonca v dvoch armádach. Jeho príbeh teraz priniesol časopis Obrana.
Emil Farkaš sa narodil v Žiline v roku 1929 v židovskej rodine. Po nástupe nacistov k moci a začiatku deportácií zo Slovenska sa ako 14-ročný aj so svojím bratom Deziderom dostal do koncentračného tábora Sachsenhausen, severne od Berlína. Emil dostal väzenské číslo 119512 a s bratom sa musel rozlúčiť už na druhý deň, pretože ho poslali ďalej do Lubecku, kde dostal "tradičný odev" - pruhované oblečenie a dreváky. Jedlo videl iba raz za deň a aj to malo takú nízku výživovú hodnotu, že čoskoro ochorel na hnisavú angínu a len vďaka českému lekárovi, ktorý si ho všimol na appelplatzi, sa mu dostalo pomoci. Keby mu nebol potajme na ošetrovni prerezal bez anestézie zapálené mandle, bol by zomrel.
Nástrahy smrti sa tým však vôbec neskončili. Po deportácii do vyhladzovacieho tábora Bergen - Belsen pri Hannoveri jeho šance na prežitie prudko klesli. Sústreďovali v ňom totiž vyhladovaných, chorých alebo slabých zajatcov z okolitých táborov. Krematóriá tu nahradzovali vyhĺbené jamy, do ktorých ukladali mŕtvoly a potom ich pálili. Veliteľom tábora bol obávaný Josef Kramer, ktorý jedného dňa Emila zbil do bezvedomia palicou za to, že si si pred ním údajne nestiahol čiapku. Jeho údery boli také brutálne, že Slováka vyhlásili za mŕtveho a hodili na kopu k ostatným nešťastníkom. Keď sa rozpršalo, mladík sa prebral a z posledných síl doplazil do najbližšieho baraka.
O beštialite nacistického systému svedčí fakt, že keď dozorcovia zistili, že je v baraku o jedného väzňa viac, najbližšie stojaceho muža jednoducho strelili do hlavy. Po tom, čo sa Emil vystrábil aj z týchto rán, stal sa obeťou "lekárskych" experimentov, ktoré mali prežiť iba dvaja chlapci a jedným z nich bol práve on. Napokon ho deportovali do ďalšieho tábora Dachau pri Mníchove, kde sa 29. apríla 1945 dočkal oslobodenia americkými vojakmi. Vážil neuveriteľných 28 kíl.
Slováka, ktorý iba bezvládne ležal na zemi, previezli do amerického tábora a postupne do neho vlievali život. Keď už bol schopný udržať sa na nohách, odviezli ho do Plzne, odkiaľ sa vlakom dostal do Prahy, kde sa stretol s milovanou mamou. O päť dní sa v Žiline zišiel aj s otcom. Jeho bratov Vojtecha a Arpáda zavraždili krátko po príchode do Osvienčimu. Neprežila ani jeho sestra s dcérkou a manželom. Ďalším, ktorý sa zachránil, bol už iba jeho brat Dezider.
Po vojne sa vrátil Emil k štúdiu a zakotvil na elektrotechnickej škole v Prahe. V roku 1949 narukoval ako vojak československej armády do žilinských kasární, kde vytvorili výsadkársku jednotku. Potom sa ako dobrovoľník prihlásil k obrane novovzniknutého štátu Izrael. Neskôr už ako občas štátu Izrael pôsobil v armáde päť rokov a po odchode sa zamestnal ako učiteľ telocviku na vysokej škole. Aj keď je Emil Farkaš už dávno na dôchodku, stále žije aktívnym spoločenským životom a nezabúda sa zúčastňovať ani pietnych spomienok v koncentračnom tábore Sachenhausen, kam ho pozýva nemecká vláda.
