NEW YORK - V ľudskom genóme sú stopy vírusov starých sto miliónov rokov. Sú oveľa rozšírenejšie, než sa pôvodne myslelo. Preukázal to výskum genómu 38 druhov cicavcov vrátane človeka, na ktorom sa podieľali Oxfordská univerzita, belgický Inštitút Rega a newyorské Centrum výskumu AIDS Aarona Diamonda.
Vedci porovnávali okrem iného genómy myší, potkanov, slonov a delfínov. Zistili, že jeden z vírusov napadol gény spoločného predka pred sto miliónmi rokov ešte v čase dinosaurov. Jeho stopy našli takmer u všetkých cicavcov. Ďalší napadol raných primátov a vyskytuje sa u opíc i človeka, napísali Novinky.cz.
Výskum tiež ukázal, že vírusy, ktoré napadli genetický materiál, stratili možnosť prechádzať z jednej bunky do druhej. Namiesto toho sa u nich rozvinula schopnosť zostať v hostiteľskej bunke. Stali sa z nich endogénne retrovírusy, ktoré sa v hostiteľských bunkách vyskytujú 30-krát častejšie, než sa očakávalo.
Z genetického materiálu v ľudských bunkách sa len 1,5 percenta týka informácií pre ľudí. Polovicu tvorí odpad, ktorý zrejme nemá žiadnu funkciu a zvyšok gény zavlečené vírusmi a parazitmi. Vedci tiež zistili, že sa vírusy v cicavčom genóme množili tak veľmi, že možno hovoriť o epidémii.
"Tento príbeh trvá už sto miliónov rokov a pokračuje dodnes," uviedol Robert Belshav z oddelenia zoológie na Oxfordskej univerzite. "Predpokladáme, že tieto vírusy sa museli rozhodnúť, či si ponechajú svoje schopnosti a budú sa môcť šíriť medzi rôznymi druhmi, alebo napadnú jeden genóm a budú sa šíriť v ňom." Ukázalo sa, že vírusy pozmeňujúce genóm, stratili tzv. gén env, ktorý je zodpovedný za prenos medzi bunkami.
Retrovírusy sú vírusy s jednovláknitou nukleovou kyselinou RNA, ktoré sú schopné prepísať svoju genetickú informáciu do DNA a tú následne môžu včleniť do genómu hostiteľskej bunky. Schopnosť reverznej transkripcie majú aj ďalšie čeľade vírusov. Niektoré retrovírusy sú pôvodcami nádorových ochorení, iné zas napádajú lymfatické tkanivo. Pre človeka je patogénny T-lymfotropný vírus a vírus HIV, ktorý spôsobuje syndróm zlyhania imunity, AIDS.
Endogénne retrovírusy pripomínajú svojim zložením provírusy skutočných retrovírusov, ale aspoň jeden z génov potrebných pre zostavenie infekčných vírusových častíc je zmutovaný alebo chýba. Týka sa to obzvlášť génu env. Preto sa môžu endogénne retrovírusy pohybovať iba vo vnútri buniek a nemajú možnosť narušovať bunkovú stenu.
