BARCELONA - Dinosaury vraj predsa len mohli byť teplokrvné. Jeden z hlavných argumentov pre ich studenokrvnosť, totiž že rast kostí týchto vyhynutých plazov bol odlišný od rastu kostí u cicavcov, teraz vyvrátili bádatelia z univerzity v Barcelone. Z ich štúdie v odbornom časopise Nature dnes citovala agentúra DPA.
Vedci z tímu paleobiologičky Meike Köhlerovej študovali stehenné kosti zo 115 prežúvavcov, radených do 41 druhov, medzi nimi napríklad soby z Nórska a antilopy z juhu Afriky.
"Prierezy ich kostí vyzerajú práve tak, ako tie u porovnateľne veľkých dinosaurov, hoci sme skúmali len kosti cicavcov a dinosaury patria k plazom," uviedla Köhlerová. Všetky preparáty vykazovali takzvané línie zastaveného rastu medzi dvoma rastovými prstencami, ktoré vznikajú na podobnom princípe ako letokruhy u stromov.
Doteraz boli tieto línie známe takmer výhradne u zvierat ako sú plazy, ktorých telesná teplota je závislá na okolí, čo je tiež dôvod, prečo sú označované za studenokrvné živočíchy. V chladných častiach roka sa ich telesná teplota a látková výmena znižujú natoľko, že kosti nepokračujú v raste a tvoria sa spomínané línie rastové stagnácie.
Naproti tomu teplokrvným živočíchom, ktoré majú stálu telesnú teplotu, by mali kosti rásť po celý rok rovnako. "To sa dlhé desaťročia predpokladalo. My sme to teraz prvýkrát podrobili skúmaniu - a rýchlo vyvrátili," vyhlásila Köhlerová. Podľa záverov ich výskumu rastú aj u cicavcov kosti podľa ročného rytmu. "U sobov na Špicbergoch sa tvorí línia zastaveného rastu počas polárnych zím, teda v čase, kedy zvieratá majú najmenší prísun potravy a miznú ich tukové rezervy," citovala DPA vedcov.
