SANTA CRUZ – Najvzdialenejším známym telesom vo vesmíre je galaxia, z ktorej pozorujeme svetlo vyžiarené, keď mal vesmír iba 480 miliónov rokov.
To zodpovedá necelým štyrom percentám jeho dnešného veku a vzdialenosti 13,2 miliardy svetelných rokov. V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil dvanásťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedol Rychard Bouwens z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz. Okrem Američanov boli v tíme vedci zo Švajčiarska.
Pomocou novej širokouhlej kamery (Wide Field Camera 3, WFC3), ktorú nedávno nainštalovali na Hubblov kozmický ďalekohľad astronauti z raketoplánu, dosiahli jeho medzu citlivosti – prienik do doby asi 480 miliónov rokov po veľkom tresku. Dvakrát po štyroch dňoch v lete 2009 a v lete 2010 sledovali touto kamerou tú istú plôšku vo vnútri tzv. Hublovho ultrahlbokého poľa, ktoré je samo osebe iba malým výsekom oblohy s rozmermi približne desatiny plochy Mesiaca v splne. Predmetná galaxia tvorí len malú šmuhu na oblohe. Po prerátaní jej rozmery predstavujú necelú jednu stotinu rozmerov našej Mliečnej cesty. Okrem nej vedci opísali tri ďalšie galaxie vzdialenejšie ako predchádzajúca rekordná.
„Dostávame sa spätne v čase do tesnej blízkosti prvých galaxií, o ktorých si myslíme, že sa utvárali približne v rozpätí 200 až 300 miliónov rokov po veľkom tresku,“ povedal člen tímu a Bouwensov kolega Garth Illingworth. Na základe infračervených pozorovaní pomocou WFC3 zdokumentovali dramatické zmeny v galaxiách počas obdobia 480 až 650 miliónov rokov po veľkom tresku. Rozsah tvorby hviezd a tým aj galaxií sa v priebehu tohto 170-miliónročného obdobia zdesaťnásobil. „Je to úžasný vzrast za také krátke obdobie, ktoré zodpovedá iba približne jednému percentu dnešného veku vesmíru,“ poznamenal Garth Illingworth.
Na rovnakej ploche oblohy našiel s kolegami v ére 650 miliónov rokov po veľkom tresku 47 galaxií, v ére 480 miliónov rokov po veľkom tresku, teda o spomenutých 170 miliónov rokov skôr, však iba jedinú. Vesmír sa menil veľmi rýchlo. Zistené údaje možno podľa Rycharda Bouwensa vysvetliť hierarchickým modelom utvárania galaxií, v rámci ktorého postupne vyrástli malé galaxie, splývajúce do väčších pod gravitačným vplyvom stále záhadnej tmavej hmoty. "Tento výsledok je na hranici našich schopností, no strávili sme mesiace preverovaním, aby sme ho mohli potvrdiť, takže dnes sme si ním celkom istí,“ vysvetlil Garth Illingworth.
Ďalší pokrok v tejto sfére však možno očakávať až od kamier a detektorov nasledovníka Hubblovho kozmického ďalekohľadu – Webbovho kozmického ďalekohľadu, ktorý NASA plánuje vypustiť v tomto desaťročí. (Presný rok aktuálne ťažko stanoviť, projekt napriek svojmu prvoradému vedeckému významu trpí viacerými omeškaniami.)
