Čierne skrinky z Tu-154
BRATISLAVA/VARŠAVA - Podľa ruských expertov navigátor poľského prezidentského špeciálu Tu-154 spanikáril a dal pilotovi zlé informácie. Poľskí odborníci naopak tvrdia, že dispečer letiska neskoro varoval posádku, že je príliš nízko.
Informal o tom poľský denník Gazeta Wybiorcza. Ruský denník Kommersant píše, že "podľa názoru ruských odborníkov boli hlavnou príčinou katastrofy chyby poľských letcov počas približovania sa na pristátie."
"Prvý spočíval v tom, že kapitán, ktorý sa nepresne priblížoval na pristátie, zapol autopilot, čo absolútne nemal robiť. Autopilot mal nastavený na rýchlosť klesania štyri metre za sekundu a podľa jeho výpočtov by mal stroj zosadnúť na začiatku dráhy," konštatoval denník.
"Medzitým, navigátor kontroloval výšku letu rádiovýškomerom, prístrojom, ktorým stanovuje vzdialenosť od zeme na základe odrazu rádiového signálu. Osudnú úlohu v katastrofe - podľa odborníkov – zohrala jemne sa zvažujúca roklina hlboká asi 40 metrov, ktorá je pred letiskom a neskúsenosť navigátora,“ uviedol Kommersant.
"Keď bolo lietadlo nad dnom rokliny a zem klesala hlbšie, navigátor podľahol panike a začal informovať kapitána, že majú zlý kurz a že týmto spôsobom netrafia dráhu. Kapitán uveril svojmu podriadenému a zvýšil rýchlosť klesania na dvojnásobok - až osem metrov za sekundu. Medzitým preleteli roklinu a ocitli sa nad úpätím kopca. Na zvýšenú rýchlosť klesania zabudli,“ napísal ruský denník.
Podľa Kommersantu sa dispečer na letisku snažil upozorniť posádku na klesanie a kričal na pilotov „Stoprvý, horizont!“ Denník vysvetľuje, že 101 bolo číslo poľského letu a príkaz „horizont“ znamenal vyrovnanie lietadla do horizontálnej polohy. Okrem toho systém TAWS (systém varovania pred kolíziou so zemou) v kabíne automaticky spustil signál „PULL UP“ (hore). "Ale posádka bola zaujatá vizuálnym prieskumom zeme a nikoho už nepočula. Letci sa spamätali, keď uvideli pred sebou brezy. Ale to už bolo príliš neskoro," dodal Kommersant.
Denník súčasne pripomína, že poľská strana nesúhlasí s týmto vysvetlením. "Podľa poľských expertov, príkaz dispečera „Stoprvý, horizont!“, prišiel príliš neskoro, keď už bola posádka za „výškou rozhodnutia“ (hranica, v ktorej sa pilot rozhoduje, či pristane - pozn. red.) prijala rozhodnutie a lietadlo bolo nižšie ako sto metrov. Ruskí experti s tým súhlasia. Vysvetľujú však, že dispečer nemohol stihnúť zareagovať vzhľadom na príliš rýchle klesanie stroja.
Kommersant súčasne pripomína stanovisko ruskej strany, podľa ktorej osudové zlyhanie poľských pilotov mohlo súvisieť s prítomnosťou ďalších osôb v kokpite. Ruskí experti už vyhlásili, že vplyv ďalších osôb má veľký význam a mal by byť preskúmaný. Týmto spôsobom dali najavo, že poľskí úradníci mohli jednoducho prinútiť pilotov k osudovému pristátiu.
"Prvý spočíval v tom, že kapitán, ktorý sa nepresne priblížoval na pristátie, zapol autopilot, čo absolútne nemal robiť. Autopilot mal nastavený na rýchlosť klesania štyri metre za sekundu a podľa jeho výpočtov by mal stroj zosadnúť na začiatku dráhy," konštatoval denník.
"Medzitým, navigátor kontroloval výšku letu rádiovýškomerom, prístrojom, ktorým stanovuje vzdialenosť od zeme na základe odrazu rádiového signálu. Osudnú úlohu v katastrofe - podľa odborníkov – zohrala jemne sa zvažujúca roklina hlboká asi 40 metrov, ktorá je pred letiskom a neskúsenosť navigátora,“ uviedol Kommersant.
"Keď bolo lietadlo nad dnom rokliny a zem klesala hlbšie, navigátor podľahol panike a začal informovať kapitána, že majú zlý kurz a že týmto spôsobom netrafia dráhu. Kapitán uveril svojmu podriadenému a zvýšil rýchlosť klesania na dvojnásobok - až osem metrov za sekundu. Medzitým preleteli roklinu a ocitli sa nad úpätím kopca. Na zvýšenú rýchlosť klesania zabudli,“ napísal ruský denník.
Podľa Kommersantu sa dispečer na letisku snažil upozorniť posádku na klesanie a kričal na pilotov „Stoprvý, horizont!“ Denník vysvetľuje, že 101 bolo číslo poľského letu a príkaz „horizont“ znamenal vyrovnanie lietadla do horizontálnej polohy. Okrem toho systém TAWS (systém varovania pred kolíziou so zemou) v kabíne automaticky spustil signál „PULL UP“ (hore). "Ale posádka bola zaujatá vizuálnym prieskumom zeme a nikoho už nepočula. Letci sa spamätali, keď uvideli pred sebou brezy. Ale to už bolo príliš neskoro," dodal Kommersant.
Denník súčasne pripomína, že poľská strana nesúhlasí s týmto vysvetlením. "Podľa poľských expertov, príkaz dispečera „Stoprvý, horizont!“, prišiel príliš neskoro, keď už bola posádka za „výškou rozhodnutia“ (hranica, v ktorej sa pilot rozhoduje, či pristane - pozn. red.) prijala rozhodnutie a lietadlo bolo nižšie ako sto metrov. Ruskí experti s tým súhlasia. Vysvetľujú však, že dispečer nemohol stihnúť zareagovať vzhľadom na príliš rýchle klesanie stroja.
Kommersant súčasne pripomína stanovisko ruskej strany, podľa ktorej osudové zlyhanie poľských pilotov mohlo súvisieť s prítomnosťou ďalších osôb v kokpite. Ruskí experti už vyhlásili, že vplyv ďalších osôb má veľký význam a mal by byť preskúmaný. Týmto spôsobom dali najavo, že poľskí úradníci mohli jednoducho prinútiť pilotov k osudovému pristátiu.
