DAMASK – Ofenzíva rebelských vojsk do sýrskeho mesta Aleppo v provincii Idlib bola prekvapivým ťahom nielen pre prezidenta Baššára al-Asada, ale aj pre jeho spojencov Ruska a Iránu. Spojenecké rebelské vojská (Sýrska národná armáda SNA) postupuje smerom na juh provincie Idlib. Asadove sily sa im postavili až pred mestom Hamá neďaleko Damasku. Podľa Sýrie stojí za touto ofenzívou aj Turecko.
Po vpáde rebelských spojeneckých vojsk (Sýrska národná armáda SNA) do mesta Aleppo v provincii Idlib, sa dali Asadove sily na útek. Vojská SNA viedla pri obsadzovaní druhého najväčšieho mestá v Sýrii rebelská skupina HTS (Hayat Tahrir al-Sham), ktorá vznikla odštiepením z al-Kájdy.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí nevedel nájsť správne slová na ústup Asadových vojsk, ktoré mali podporu aj Ruska a práve Iránu. Ako píše POLITICO, označil to za poníženie pre všetkých troch spojencov. Rebelom stačilo zhruba 72 hodín na to, aby dostali pod kontrolu celé mesto. Po prvýkrát od roku 2016 opäť prepukli boje v rámci občianskej vojny.
Izrael a Turecko
Podľa Araghčího je celý tento útok len "sprisahaním izraelského režimu," ktorého cieľom je "destabilizácia celého regiónu". Podľa viacerých vojenských expertov však záujmy izraelského prezidenta Benjamina Netanjahua nesiahajú až k Sýrii.
Mohlo by ísť skôr o geopolitické manévre Turecka. Prezident Recep Tayyip Erdogan už dlhodobo bojuje proti Kurdom, ktorých podporujú Spojené štáty. Okrem toho má v žalúdku aj samotného Asada, ktorý odmietol pristúpiť na jeho mierové požiadavky.
Turecký líder niekoľko posledných mesiacov naliehal na Asada, aby súhlasil so zmierením, no sýrsky prezident sa tomuto riešeniu vyhýbal a trval na tom, že Turecko musí najprv stiahnuť tisíce svojich vojakov a nimi najaté milície zo sýrskeho územia. Ofenzíva je teda v očiach niektorých pozorovateľov chápaná ako súčasť tureckej snahy dotlačiť Asada k normalizácii vzťahov, pričom následné politické riešenie by znamenalo aj koniec občianskej vojny.
Slabá Asadova armáda
Americký diplomat Alberto M. Fernandez naznačil, že sýrska (Asadova) armáda je len "vydutá škrupina". Sýria je podľa neho prípad "ekonomického koša", čo vysvetlil spôsobom, že "dôstojníci si dopĺňajú svoje mizerné platy rôznymi úplatkami od vojakov, ktorí si predlžujú dovolenky alebo pracujú v iných zamestnaniach v meste ich pobytu". Niektoré jednotky sa po strate dôstojníkov doslova rozpadli a vojaci zutekali. Teherán okrem toho podľa Fernandeza nechce hovoriť o oslabení svojho spojenca Hizballáhu, ktorého podporuje Irán.
Asad zrejme nemá na výber. Pokiaľ chce zamedziť rebelom postup na Hamú, bude sa musieť dohodnúť s tureckým vládcom Erdoganom. Hizballáh je oslabený po bojoch s Izraelom a navyše neplánuje poslať Asadovi žiadnu ďalšiu vojenskú pomoc. Jeho bojovníci sa tak nepripoja k irackým oddielom, ktoré tento týždeň vnikli do Sýrie, aby podporili Asadovu armádu.
Rusko po dlhotrvajúcej vojne na Ukrajine tiež nemá vojakov na rozdávanie. Boli to práve ruské vzdušné sily, ktoré pomohli Asadovi zvládnuť boje v roku 2016. Teraz ich však sýrsky prezident nemá k dispozícii až v takých počtoch. Moskva navyše tlačí na Asad, aby sa s Erdoganom uzmieril. Ruské letecké a námorné základne by neboli v Sýrii ohrozené a koniec občianskej vojny by otvoril lukratívny trh pre ruské podniky.
Turecko o útoku zrejme vedelo
Erdogan sa od sýrskeho konfliktu dištancuje, pričom tento týždeň prehlásil nasledovné: "Veľmi pozorne sledujeme, čo sa v Sýrii odohráva. Už dlhší čas varujeme pred špirálou násilia na Blízkom východe, ktoré by mohlo ovplyvniť aj Sýriu. Naše predpovede sa len potvrdili."
Mnohí analytici zastávajú názor, že ofenzíva rebelov nemohla prebehnúť bez vedomia Ankary. Šéf sýrskej povstaleckej opozičnej skupiny Hadi al-Bahra sa prikláňa a dodal, že s prípravami, ktoré trvali od minulého roka, boli takmer s určitosťou informovaní aj tureckí predstavitelia. Súčasťou ofenzívy sú totiž aj rebeli z HTS a SNA, ktorí okrem iného zvádzajú dlhodobý boj proti Kurdom. SNA je navyše priamo podporovaná práve Tureckom.
Britské a americké spravodajské služby navyše odhalili, že po zasiahnutí Turecka do plánov bola ofenzíva posunutá, čo zmenilo celé načasovanie útoku.
Erdogan si rozhodne neželá pád Asada. Občianskou vojnou chce len docieliť, aby sýrsky prezident pristúpil na zmierenie s Tureckom. Pokiaľ však rebelská ofenzíva dobyje Hamú a nastolí tam podobný islamský režim ako v Aleppe, dospelo by to do bodu, s ktorým ani on zrejme nepočítal.
Araghčí už zamieril do Ankary, kde sa stretol s tureckým ministrom zahraničia Hakanom Fidanom. Štátnici sa zhodli na tom, že Turecko, Irán a Rusko by mali vyriešiť konflikt v Sýrii spoločnými silami.
