ALEPPO/IDLIB – Situácia na Blízkom východe eskaluje aj v ďalšom regióne. Po Pásme Gazy a pohraniční medzi Izraelom a Libanonom sa začalo intenzívnejšie bojovať aj v Sýrii. O nadvládu v tomto regióne bojujú až štyri frakcie. Jedna z nich po dlhých rokoch dobyla mesto Aleppo, odkiaľ bude podnikať ďalšiu ofenzívu.
Vojna v Sýrii trvá už dlhých 13 rokov. Všetko to začalo v roku 2011, keď na celom území krajiny vypukla vlna protestov proti vláde prezidenta Baššára al-Asada a vláde jednej strany Baas. Miestne obyvateľstvo sa inšpirovalo ostatnými arabskými krajinami, kde prebiehala tzv. "arabská jar". Píše o tom syriahr.
Motívy boli rôzne, no spájal ich boj proti autoritárskym režimom, ktoré vládli bez zmeny dlhé roky. Ich výsledkom bola chudoba, vysoká nezamestnanosť a zlé životné podmienky. Len po ôsmich rokov bojov (2011-2019) zahynulo v sýrskom konflikte viac ako 570-tisíc ľudí.
Obsadenie Aleppa
Súčasný stav prichádza po relatívne pokojnom období, no hrozí tu vyvolanie novej fázy vojny. Ofenzíva vedená frakciou Hayat Tahrir al-Sham (HTS) začala dňa 27. novembra postupovať s povstalcami zo severozápadu z obsadeného mesta Idlib až do Aleppa a na juh k Hame. Al Jazeera uvádza, že sýrska armáda v sobotu 30. novembra dočasne stiahla svoje jednotky z Aleppa a pripraví sa na protiútok.
Druhé najväčšie mesto krajiny kontrolovali od roku 2016 sily pod vedením prezidenta Baššára al-Asada s podporou Iránu a Hizballáhu. Asad mesto dobyl vďaka spojenectvu s Moskvou, ktorá mu poskytla mohutnú vzdušnú podporu.
Štyri hlavné skupiny
O kontrolu nad územím Sýrie bojujú v súčasnosti štyri hlavné skupiny. Prvou sú sýrske provládne sily.Tvoria ich štátna armáda, ako hlavná silová zložka krajiny, a provládna polovojenská skupina Národných obranných síl. V niektorých častiach operuje ISIS.
Druhou skupinou je už spomínaná HTS a jej pridružené povstalecké skupiny. Je to najnovšia zložka Frontu al-Nusra, ktorý bol do roku 2016 verný al-Káide. Následne ale väzby prerušil. Sýrske demokratické sily ovládajú Kurdi. Kontrolujú časti východnej Sýrie a podporujú ich USA.
Poslednou silovou zložkou sú turecké a spojené sýrsko-turecké povstalecké skupiny. Tvorí ich sýrska národná armáda podporovaná Tureckom operujúca v severnej časti krajiny. Golanské výšiny na juhozápade ovláda Izrael.
Odveta
Ofenzíva HTS (zvykne sa jej hovoriť aj turecká al-Káida) na Aleppo má byť podľa povstalcov odvetou za nedávne útoky sýrskej vlády na Idlib Arihu a Sarmadu, ktoré si vyžiadali civilné obete vrátane detí. Operácia bola prvým veľkým útokom proti silám Asada od prímeria v Idlibe v roku 2020. Podpísali ho vtedy Putin aj Erdogan. HTS sa postupne zmocnilo desiatok miest a osád, pričom obsadila najmä vojenské sklady. Sýrsky režim reagoval ostreľovaním a Rusko sa zapojilo leteckými útokmi.
Povstalci sa začali tlačiť k diaľnici M5, kde chceli obsadiť dôležitú infraštruktúru vedúcu do hlavného mesta Damask. Počas víkendu sa na sociálnych sieťach začali objavovať rôzne fotky rebelov z obsadeného Aleppa.
Oslabení Asadovi spojenci
Nie je náhoda, že ofenzíva do Aleppa prebehla práve v tomto období. Ako informuje The Jerusalen Post, odráža sa to v troch hlavných bodoch:
1. Izrael oslabil Irán, ako kľúčového spojenca prezidenta Asada. Priamy zásah na Hizballáh znamenal oslabenie významných vojenských kapacít Iránu.
2. Hizballáh, ako rozhodujúca posila pre Asada, nedisponuje v súčasnosti silou ani kapacitami. Sýrsky prezident preto nemôže z tejto strany očakávať žiadnu vojenskú pomoc. Straty Hizballáhu sa odhadujú na 3 500 mužov. Je to dvakrát toľko, ako zranených.
3. Rusko, ktoré v roku 2015 v podstate pomohlo Asadovi vyhrať vojnu, momentálne bojuje v dlhotrvajúcej vojne na Ukrajine. Putinove vojenské kapacity sú tiež výrazne oslabené.
