KIŠIŇOV - Občania Moldavska 20. októbra veľmi tesnou väčšinou rozhodli v referende o smerovaní svojej krajiny. Väčšina voličov, ktorí sa zúčastnili referenda a zároveň prvého kola prezidentských volieb, volila súčasnú prezidentku Maiu Sanduovú a zároveň súčasné smerovanie Moldavska, ktoré je práve vďaka prezidentke silno proeurópske. Takýto výsledok sa ale nepáči proruskej časti verejnosti a ani ruskému prezidentovi, ktorý Moldavsko považuje rovnako ako Ukrajinu za svoju sféru vplyvu a v budúcnosti ho chce mať pod kontrolou.
Denník The Sun cituje analytičku britského think-tanku Chatham House menom Orysia Lutsevychová, ktorá tvrdí, že Putin zvažuje vojenskú intervenciu v Moldavsku, najmä v prípade ak nasledujúce druhé kolo prezidentských volieb v Moldavsku, ktoré sa koná už tento víkend v nedeľu 3. novembra, dopadne v prospech súčasnej prezidentky Maie Sanduovej. Tá sa po víťazstve v prvom kole stretne s opozičným politikom Alexandrom Stoianoglom, ktorý je proti vstupu Moldavska do EÚ.
Lutsevychová tvrdí, že scenár má byť podobný ako v prípade Ukrajiny: „Je to podobné ako to bolo na Ukrajine pred revolúciou v roku 2013, keď sa Rusi snažili presadiť svoj vplyv na Ukrajine prostredníctvom korupcie a kupovania hlasov.“ Prezidentka Maia Sanduová pri príležitosti prvého kola hlasovania tvrdila, že Rusi sa mali snažiť kúpiť hlasy približne 300-tisíc voličov, čo by predstavovalo až každý piaty odovzdaný hlas.
Ak by sa nepodarilo v druhom kole zvíťaziť opozičnému kandidátovi, Rusko môže spochybňovať výsledok volieb, ďalej destabilizovať krajinu a dohnať to až k pokusu o prevrat a k následnej vojenskej intervencii. Základom pre takýto zásah by mohli byť autonómne oblasti Podnestersko a Gagauzsko, kde sú obyvatelia orientovaní smerom k Rusku. V Podnestersku, ktoré sa od Moldavska odtrhlo ešte v deväťdesiatych rokoch má Rusko navyše stálu vojenskú prítomnosť cca 1500 vojakov.
Nedávno tiež web Balkan Insight citoval svoj zdroj z moldavských bezpečnostných služieb, ktorý informoval o verbovaní mladých pro rusky orientovaných ľudí vo veku 20 až 45 rokov. Ich mali Rusi cvičiť na území Srbska, či Bosny a Hercegoviny k diverzným akciám, bojom s políciou, či využívaniu bojových dronov. Rekrúti mali byť vyslaní do Moskvy a následne cvičení aj za pomoci neslávne známej vojenskej skupiny Wagnerovcov.
Podľa expertov ale veľa záleží od výsledkov vojenskej intervencie Ruska na Ukrajine. Ak sa bude Rusom naďalej dariť a dokážu obsadiť celý juh Ukrajiny, riziko vojenského zásahu v Moldavsku sa môže výrazne zvýšiť.
