PÁSMO GAZY – Vojna medzi Izraelom a radikálnym hnutím Hamas, ktoré operuje v Pásme Gazy, trvá nepretržite od siedmeho októbra minulého roku. Po masakry, ktorú podnikol Hamas, zahájila izraelská armáda (IDF) bombardovanie celej oblasti Pásma Gazy. Najväčším problémom sú civilné straty, ktoré pribúdajú každým dňom. Názory miestnych na vývoj konfliktu sú však rozdielne. Dokonca sa ani nezhodujú, kto je hlavným vinníkom.
Súčasná situácia v Pásme Gazy už dávno prekročila hranicu, keď sa celá oblasť musí spoliehať na humanitárnu pomoc. Ulice sú zbombardované a väčšina ľudí, ktorá to prežila, prišla o strechu nad hlavou. Izraelská armáda IDF sa snaží bojovať proti teroristom z Hamasu, ktorí využívajú ako centrálu svojho pôsobenia práve Pásmo Gazy, konkrétne obydlia civilistov a sieť tunelov hlboko pod zemou. Boje sú kruté a nemilosrdné.
Najčastejší názor
Ako informujú Byline Times, najviac skloňovaným dôvodom útoku Izraela na Pásmo Gazy je masakra zo siedmeho októbra 2023, pričom "všetci Palestínčania bez výnimky sú vinní". Inými slovami by sa dalo povedať, že pokiaľ nie sú vinné palestínske deti, tak ich rodičia určite podporujú Hamas, teroristickú organizáciu s radikálnymi názormi.
A pokiaľ všetci Palestínčania podporujú Hamas, všetci sú aj súčasťou férového konfliktu. Tisíce palestínskych detí, ktoré zabili zhodené bomby sú potom "len" poľutovaniahodné vedľajšie škody, za ktoré môžu rozhodnutia ich rodičov.
Hamas aj Izrael
Samozrejme to nie je až tak jednotvárne. Tisíce Palestínčanov opustilo Pásmo Gazy už počas prvých fáz bombardovania. Niektoré zdroje uvádzajú, že počas konfliktu bolo vysídleného až 97 percent obyvateľstva. Hamas zvolil krutú cestu. Teroristi používajú ako "živé terče" nielen zajatých Izraelčanov, ale aj domáce obyvateľstvo.
Izrael často poukazuje na obrázky, kde sú rukojemníci zadržiavaní v príbytkoch Palestínčanov, niektoré nemocnice a školy vedome pomáhajú bojovníkom Hamasu (napr. ako sklady pre zbrane) alebo, že obyvatelia Pásma Gazy oslavujú útoky zo siedmeho októbra. Následne to IDF používa na ospravedlnenie svojich útokov, pri ktorých umierajú aj civilisti.
Dlhodobý konflikt
V tejto ťažkej životnej situácii počas zúriacej vojny trpia najmä civilisti. Nedávny prieskum verejnej mienky, ktorý sa konal medzi 8. a 17. augustom 2024 odhalil zaujímavé skutočnosti. Rešpektovaný výskumný ústav "The Arab World for Research and Development" so sídlom v Palestíne uskutočnil celkom 538 telefonických rozhovorov s Palestínčanmi vo veku od 18 rokov naprieč všetkými piatimi provinciami Pásma Gazy. Respondentmi boli muži aj ženy s rôznymi stupňami dosiahnutého vzdelania.
Zo všetkých opýtaných len 41 percent verí na lepšiu budúcnosť, zatiaľ čo 60 percent je presvedčených, že vojna bude pokračovať aspoň tri ďalšie mesiace. Dokonca až 17 percent respondentov sa domnieva, že boje neskončia skôr, ako o pol roka.
Výmena väzňov
Návrh amerického prezidenta Joea Bidena na prímerie a ukončenie bojov podporuje 91 percent opýtaných. Z toho 86 percent je za výmenu všetkých väzňov medzi bojujúcimi stranami a 74 si myslí, že najlepšou možnosťou by bolo, keby ochrana medzinárodnej hranice spadala pod Rafah. Bolo by to dočasným riešením dohody o prímerí, kým by sa nedosiahli trvalé zmeny.
Možnú podobu dvoch štátov (Izrael a Palestína) podporuje 62 percent respondentov. V máji tohto roku to však bolo až 77 percent. Jeden štát na celom území preferuje 19 percent opýtaných, čo je o 6 percentuálnych bodov viac ako v máji.
Malá snaha o dohodu
Najväčším zistením sú názory Palestínčanov na to, koho obviňujú zo svojej súčasnej ťažkej situácie. Takmer 74 percent je názoru, že Izrael sa nechce dohodnúť, prípadne, že slová o dohode neberie vážne. O Hamase si toto isté myslí 20 percent účastníkov prieskumu. Hamas to s dosiahnutím vlády národnej jednoty s Fatahom nemyslí vážne (53 percent).
Takmer tri štvrtiny (71 percent) respondentov by uprednostnilo, aby Pásmo Gazy skončilo pod správou Palestínčanov, pričom len 6 percent verí Hamasu, 40 percent by bolo za vládu Fatahu a 36 za kombináciu obidvoch.
Predvolebné preferencie
Voľby by vypadali tiež zaujímavo. Respondenti sa vyjadrili, že vo veľkej miere (vyše 80 percent) by privítali prezidentské aj parlamentné voľby založené na demokratických princípoch. Hamas by podporilo 6 percent opýtaných, Fatah 47 percent, 17 percent nejakú tretiu stranu a 15 percent by sa vôbec nedostavilo k volebným urnám.
