BRATISLAVA - Najprv to bolo verejné tajomstvo, neskôr sám Michal Dočolomanský vo verejnom vyhlásení označil Alexandra Goda za svojho partnera. Kedysi bol pritom ženatý a stal sa otcom dvoch detí. Lenže zrazu sa mu ženy páčiť prestali...
Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v poľskom mestečku Niedzica. Ako 12-ročný stratil otca a jeho matka vychovávala 10 detí sama. Aj viacero súrodencov Michala Dočolomanského sa vydalo na hereckú dráhu.
Prvej divadelnej úlohy v rozprávke Snehová kráľovná sa zhostil vo veku 13 rokov. Vyučil sa za automechanika a venoval sa športovej gymnastike. V roku 1964 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a v tom istom roku sa stal členom Činohry Slovenského národného divadla, kde pôsobil až do roku 2008.
Presadil sa tak vo vážnych ako aj v komediálnych postavách. V roku 1968 zaujal v úlohe baču Miša v tragickom príbehu Bačova žena. Z dramatických postáv bol napríklad aj súčasťou drám severských autorov Henrika Ibsena (Peer Gynt, 1979) či Augusta Strindberga (Jean, Slečna Júlia 1986). V inscenácii Bockerer (1986) dokázal pomocou karikatúry zahrať až päť postáv, z nich je azda najznámejšie jeho zobrazenie Hitlera, v ktorom autenticky vystihol šialeného a posadnutého diktátora. Taktiež nechýbal v inscenáciách ruskej klasiky. V psychologicky zložitej postave Smerďakova ho mohli diváci vidieť v predstavení Bratia Karamazovovci (1981), podplukovníka Alexandra Veršinina zosobnil v tragikomédii Tri sestry (1984) a hlavnú postavu Kirilova stelesnil v divadelnom spracovaní románu Besy (1990).
Najslávnejšou postavou Dočolomanského je legendárny Jánošík z muzikálu Na skle maľované, ktorý v roku 1974 naštudoval Karol Zachar. O úspechu diela plného piesní a tancov svedčí vyše 640 repríz - v roku 1980 vznikla aj televízna inscenácia tohto muzikálu. Všestranný umelec sa na javisku predviedol napríklad aj v muzikáloch Cyrano z Bergeracu (Španielsky dôstojník, Druhý mušketier, 1967), Pozor na Leona! (Vernon, 1994), či Hello, Dolly! (Horace Vandergelder, 2006), pod ktorý sa režisérsky podpísal Milan Lasica.
Michal Dočolomanský sa presadil vo filme i v televízii. V roku 1962 debutoval v komédii Výlet po Dunaji. Väčšiu rolu získal v balade Tri gaštanové kone (1966). Režisér Martin Hollý ml. ho obsadil do filmu Medená veža (1970) odohrávajúcej sa v prostredí očarujúcej slovenskej prírody, tiež do sociálnej a vzťahovej drámy Hriech Kataríny Padychovej (1973) a aj do dobrodružnej snímky Noční jazdci (1981). Ďalší významný filmový tvorca, Andrej Lettrich, dal Dočolomanskému príležitosť v príbehu o vinárskej rodine Habdžových v snímke Červené víno (1972). V roku 1976 nechýbal v populárnej komédii Sváko Ragan.
Ako slávneho amerického detektíva Nicka Cartera si ho diváci môžu pamätať z kultovej komédie Adéla ještě nevečeřela (1977). Komediálny talent uplatnil aj v úlohe noblesného šľachtica vo filme Tajemství hradu v Karpatech (1981). Obe menované snímky nakrútil slávny český režisér Oldřich Lipský.
Valenta Pichandu stvárnil v ságe murárskeho rodu Pichandovcov Tisícročná včela (1983), ktorú režíroval Juraj Jakubisko. V roku 1988 si spolu s Magdou Vášáryovou aj Kamilou Magálovou zahral v sfilmovanej verzii Čajkovského opery Eugen Onegin. Objavil sa tiež v televíznej adaptácii románu Puto najsilnejšie (1990) a na televíznej obrazovke uvádzal napríklad relácie Chalupárium alebo Keď v meste padla... (2002) či Ranč (2004). Posledným filmom známeho umelca bol Bestiář (2007).
V roku 1982 dostal Michal Dočolomanský titul Zaslúžilý umelec a o dva roky neskôr sa stal držiteľom ceny Zlatý krokodíl. V januári 2004 mu udelili cenu v kategórii herec v diváckej ankete Osobnosť televíznej obrazovky. Od prezidenta Ivana Gašparoviča dostal v roku 2007 vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj kultúry a divadelného umenia. V tom istom roku mu udelili aj cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.
Michal Dočolomanský zomrel 26. augusta 2008 v Bratislave vo veku 66 rokov v dôsledku rakoviny pľúc. Po jeho smrti sa opäť otvorila téma toho, s kým rozvedený herec s dvomi deťmi žil. Podľa medializovaných informácií po ňom dedil aj televízny technik Alexander Godo.
Samotný herec ho pár dní pred smrťou označil vo vyhlásení pre časopis Slovenka za svojho partnera. Zrejme aj tento jeho krok bol dôvodom, prečo sa túto tému po jeho smrti odvážil komentovať jeho dlhoročný kolega a priateľ Oldo Hlaváček. V roku 2010 totiž vyšla kniha Nezostalo po nich ticho II, ktorá sa venovala aj Dočolomanskému.
Zaspomínal si tam na neho práve tento človek, ktorý mal s Michalom spoločnú šatňu dlhých 46 rokov. „Potreboval som od neho požičať vŕtačku. Mišo mal predstavenie, a tak mi povedal, aby som si k nemu po ňu skočil, keď dohrá. Keď som zazvonil pri jeho dverách, otvoril mi náš spoločný priateľ – veľmi populárny spevák, o ktorom sa vedelo, že je inak orientovaný. Pýtam sa ho: Ty tu čo robíš? On mi na to, že Miša čaká s večerou, keď príde z predstavenia. Marta tam nebola…” povedal na margo citlivej témy Hlaváček.
Po tomto odhalení sa vraj Dočolomanský na čas stratil a nechcel s nikým komunikovať. „Neviem, čo sa stalo, ale zrejme u Miša nastal určitý zlom a vpadol do toho, ani nevedel ako… Hovorím to preto, lebo kvôli tomu mal raz na mojom ľavom pleci položenú hlavu, plakali sme obaja nad jeho nešťastím, že sa mu prestali páčiť ženy,” prezradil Oldo.
