10 °C
BRATISLAVA - Možno si to ešte všetci neuvedomili, ale v slovenskej exekutíve zažívame historickú chvíľu. Vládne stoličky totiž okupujú až traja ľudia, ktorí sa v minulosti nachádzali na presne opačnom brehu. Reč je o novinároch, ktorí sa po čase rozhodli svoju kariéru presunúť do politických sfér, z ktorých sa už potom len ťažko vracia naspäť do novinárskej obce. Dnes už ide o troch šéfov rezortov, ktorých sme si ešte pred niekoľkými rokmi pamätali z televíznych obrazoviek ako redaktorov či moderátorov.
archívne video
Erik Tomáš
Jedným z najdlhšie v politike slúžiacich bývalých novinárov je rozhodne Erik Tomáš, ktorý je v týchto dňoch ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny. Ten sa presadil najskôr v rozhlase vo verejnoprávnom Rádiu Regina a neskôr ako redaktor v televízii Markíza. V nej si diváci môžu spomenúť na viacero zásadných výstupov. Medzi nimi bola aj reportáž počas leteckého transportu bývalého šéfa SIS Ivana Lexu z Juhoafrickej republiky z roku 2002.
Jeho politický prestup sa datuje k roku 2006, kedy ho oslovili z odboru komunikácie na ministerstve vnútra. Ten v tom čase viedol Robert Kaliňák (Smer-SD), dnešný minister obrany. Erik Tomáš sa neskôr dostal až do poslaneckých lavíc a po voľbách 2023 sa z neho stal minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Martina Šimkovičová
Ďalšou známou tvárou televíznej obrazovky je určite bývalá športová moderátorka a neskôr aj moderátorka hlavných správ Televízie Markíza, dnešná ministerka kultúry, Martina Šimkovičová. Jej príchod do televízie sa spája s rokom 1998 a najskôr sa venovala len športovej žurnalistike. Neskôr vytvorila moderátorský tandem s Patrikom Švajdom v moderovaní hlavných, večerných Televíznych novín.
Šimkovičovú do politiky zlákal v roku 2015 Boris Kollár. Dostal ju na svoju kandidátku hnutia Sme rodina a Šimkovičová sa tak po voľbách o rok neskôr prekrúžkovala až do parlamentu. Jej pôsobenie v poslaneckom klube však dlho netrvalo. Po dvoch mesiacoch kollárovcov opustila a spolu s Petrom Marčekom a Rastislavom Holúbekom pôsobili až do konca volebného obdobia ako nezaradení poslanci.
Šimkovičová si počas obdobia vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera dala od parlamentu oddych a neskôr sa do neho opäť vrátila na kandidátke Slovenskej národnej strany v roku 2023. Po voľbách bola nominovaná do pozície ministerky kultúry. Členkou SNS však nie je.
Samuel Migaľ
Najnovší prírastok a tretí člen vládneho kabinetu čoby bývalý novinár je Samuel Migaľ. Ide o bývalého redaktora Televízie JOJ, ktorý novinársku kariéru nateraz "zavesil na klinec" len pomerne nedávno. Po takmer dvadsaťročnom pôsobení na obrazovke sa nakoniec v roku 2023 rozhodol vstúpiť na kandidátku strany Hlas-SD.
Napriek tomu, že je dnes ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, jeho členstvo v koaličnom Hlase dlho netrvalo. Migaľ bol spolu s jeho kolegom Radomírom Šalitrošom, v roku 2025 zo strany vylúčený po tom, čo kritizoval vnútorné pomery a je očividné, že jeho "vyprevadenie" z politického subjektu si želal aj predseda strany Matúš Šutaj Eštok. V záujme zachovania vládnej koalície sa však nakoniec Migaľ podľa vlastných slov "nečakane ocitol" v pozícii ministra na MIRRI, kde bude pôsobiť so spomínaným Šalitrošom, ktorý mu bude robiť štátneho tajomníka.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Povolanie novinára môže byť dobrý odrazový mostík pre politika, pripúšťa politológ
Otázky na túto tému nám zodpovedal politológ Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied.
Ako vnímate to, že štvrtá vláda Roberta Fica má de facto v exekutíve najviac novinárov v histórii?
- Myslím, že je to čistá náhoda, aj nie je. Každý z nich kandidoval za iný subjekt, respektíve v inom subjekte začal svoju politickú kariéru. Erik Tomáš nepracuje ako novinár od roku 2006, teda takmer 20 rokov pôsobí na "druhej strane". Zároveň však novinárska kariéra je dobrý štart do politiky. Novinári majú komunikačné zručnosti, zároveň majú prehľad o politickom dianí, sú verejne známe osoby, takže ich tváre ľudia poznajú. Bývalých novinárov bolo v súčasnej koalícii viac, keby sme si pozreli aj ďalších, ktorí pôsobia či v NR SR, EP alebo v iných verejných funkciách.
Nie je to trochu personálny paradox po tom, aký divoký vzťah si za niekoľko rokov vyvinul sám premiér voči novinárom?
- Bez ohľadu na to, aký je vzťah premiéra voči novinárom, treba uznať, že táto strana veľmi dobre zvláda komunikáciu s verejnosťou, najmä prostredníctvom sociálnych sietí a už to nie je iba o jednom jej poslancovi. Fico sa dokázal v tejto oblasti poučiť z chýb a reagovať na zmenené prostredie politickej komunikácie.
Verejní činitelia sú a boli aj ďalší bývalí novinári
Branislav Ondruš
Ako moderátora televíznych novín v televízii Maríza a neskôr v TV JOJ si mnohí pamätajú aj Branislava Ondruša. Ten dnes už pôsobí v Bruseli ako europoslanec za Hlas-SD. Pred kamery Markízy sa posadil v roku 1996, keď bola založená. Jeho prestup do TV JOJ sa datuje k roku 2002. Zaujímavé je, že Ondruš mal politické angažmány už počas svojho novinárskeho obdobia. V roku 1999 (teda medzi Markízou a JOJkou) sa stal najskôr hovorcom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a potom aj jej podpredsedom.
Po prepade strany SDĽ sa rozhodol na istý čas z politiky stratiť. Vrátil sa až v roku 2012, keď Smer-SD skladal jednofarebnú vládu. Prekrúžkoval sa až do parlamentu a stal sa štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny po boku šéfa rezortu Jána Richtera.
Po eurovoľbách v roku 2024 bol ako jediný za stranu Hlas-SD, kde sa po Smere angažoval, zvolený do europarlamentu.
Gábor Grendel
Zaujímavým novinárskym úkazom, z ktorého sa neskôr vykľul politik, je určite aj známy predstaviteľ hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO, pozn. red.) Gábor Grendel. Ten dokonca vyštudoval žurnalistiku a zarovno s tým aj maďarčinu s literatúrou na Filozofickej fakulte Univerzity Komentského v Bratislave.
Grendela tiež zlákala kariéra politika, no ešte predtým úpenlivo pracoval v denníku Új Szó, rádiu Twist, televíziách TA3 a Markíza. Medzi jeho posledné chvíle pred televíznymi kamerami sa určite radí aj volebná noc v roku 2010, kedy skladalo vládu SDKÚ-DS. Po týchto voľbách sa stal hovorcom vtedy nastupujúceho ministra vnútra Daniela Lipšica. Tu sa jeho novinárska kariéra skončila a zmenila sa na politickú.
Grendelove ďalšie politické prežívanie sa už potom spája skôr s Igorom Matovičom a niekdajším Lipšicovým hnutím NOVA. Toto hnutie dokonca Grendel od roku 2017 do 2019 aj predsednícky viedol. Bývalý novinár sa potom objavil na kandidátke OĽaNO, ktoré hnutie NOVA vzalo pod svoje krídla. A to v rokoch 2016 a aj v roku 2020.
Grendel sa po zložení vlády Igora Matoviča v roku 2020 stal podpredsedom parlamentu. V týchto dňoch je členom už premenovaného opozičného hnutia Slovensko, ktoré vedie expremiér Matovič.
Daniel Krajcer
Stoličku ministra si vyskúšal aj známy bývalý moderátor Daniel Krajcer. Ten v televízii Markíza svojho času moderoval jednu z vôbec najsledovanejších politických diskusií tej doby - SITO s Danielom Krajcerom. Politickí oponenti v nej mali výnimočnú príležitosť vystúpiť v prime time aj so svojimi podporovateľmi a voličmi v pozadí. Tí im často tlieskali a tak zvyšovali dynamiku celej politickej relácie, ktorá sa od tých bežných "nedeľných" dosť líšila. Okrem toho sa vysielala vo večerných hodinách.
Krajcer neskôr tento formát presťahoval do konkurenčnej TV JOJ pod názvom De Facto.
Moderátor sa potom z televíznych obrazoviek stiahol a pred parlamentnými voľbami v roku 2009 sa objavil na kandidátke vtedy novej strany Sloboda a Solidarita, kam ho pritiahol Richard Sulík. Po úspechu vo voľbách sa vo vláde Ivety Radičovej stal ministrom kultúry, ale nie na dlhý čas. Po páde vlády v roku 2011 sa ministerskej stoličky už viac nezhostil.
Do roku 2016 pôsobil už len ako poslanec Národnej rady, pričom v roku 2013 odišiel aj s ďalšími poslancami z klubu SaS a pôsobil už iba ako nezaradený. Krajcer to ešte skúšal aj vo voľbách v roku 2016 na kandidátke neúspešnej strany Juraja Miškova s názvom SKOK!. Brány parlamentu ale vo voľbách neprekročili. Odvtedy sa v politike priamo neobjavil, no na okamih sa o ňom začalo hovoriť ako o nádejnom členovi rady aktuálnej verejnoprávnej STVR, pričom s jeho nomináciou (ktorú navrhol Hlas-SD) do tejto pozície nesúhlasili národniari z SNS.
Karol Farkašovský
Poslednou z výrazných tvárí televíznej obrazovky je určite aj bývalý moderátor televízie Markíza Karol Farkašovský. Aktuálnemu poslancovi za SNS prišla myšlienka volebného programu národniarov atraktívna už v roku 2014, kedy skúšal šťastie na kandidatúru v eurovoľbách. Na túto métu ale nedosiahol, no úspech pod hlavičkou SNS si zapísal už o dva roky neskôr v parlamentných voľbách, kde sa prekrúžkoval do poslaneckých lavíc. V nich pôsobí až do dnes a stále za SNS.
