KÁHIRA - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyjadril v stredu v Egypte frustráciu v súvislosti s nečakanými eskaláciami, ktoré podľa jeho slov môžu viesť k stroskotaniu úsilia o sprostredkovanie prímeria medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy, píše agentúra AP.
Blinken pricestoval do Egypta na rokovania o prímerí medzi Izraelom a Hamasom, ako aj o bilaterálnych vzťahoch medzi USA a Egyptom. S novinármi sa stretol po rokovaniach s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím a egyptským ministrom zahraničných vecí Badrom Abdaláttím.
archívne video
"Opäť raz", keď si USA a ďalší medzinárodní mediátori myslia, že napredujú pri dosahovaní dohody o prímerí medzi Izraelom a Hamasom v Pásme Gazy, "sme zažili udalosť, ktorá tento proces komplikuje a môže viesť k jeho stroskotaniu," vyhlásil Blinken v odpovedi na otázku o utorkových explóziách v Libanone.
Útoky s použitím osobných komunikačných zariadení, tzv. pagerov, ktoré používali príslušníci militantného zoskupenia Hizballáh, v utorok v Libanone zabili najmenej 12 ľudí. Izrael sa k udalosti nevyjadril. Blinken sa zmienil aj o zabití šiestich rukojemníkov Hamasom na začiatku septembra. V čase, keď správa o zabití vyšla najavo, vyjednávači dosahovali pokrok vo veci načasovania a ďalších podrobností výmeny, ktorá by zabezpečila oslobodenie rukojemníkov zadržiavaných Hamasom od začiatku vojny v Gaze minulý rok za prepustenie palestínskych zajatcov, povedal Blinken.
Šéf diplomacie USA taktiež vyhlásil, že v rokovaniach o prímerí a prepustení rukojemníkov je naliehavo potrebné, aby obe strany ukázali, že skutočne chcú dosiahnuť dohodu. "Najdôležitejšie v tomto okamihu je, aby sa ukázala politická vôľa," povedal Blinken.
Izrael nechápe, že čisto vojenské riešenie v Pásme Gazy neexistuje
Prímerie medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas nevyrieši všetky problémy v Pásme Gazy. Izrael sa na tento konflikt pozerá čisto z vojenského hľadiska a za cieľ si kladie zničiť Hamas, ale potrebné je vyriešiť aj otázku politického usporiadania v povojnovom Pásme Gazy. Predlžovanie vojny v konečnom dôsledku vyhovuje Hamasu. Tvrdí to dlhoročný egyptský diplomat a profesor na Americkej univerzite v Káhire Karím Haggág, ktorý poskytol rozhovor.
V izraelskom postoji je podľa Haggága rozpor. Gaze vládnuť nechce, no odmieta akúkoľvek alternatívu k súčasnej situácii vrátane návratu vlády Palestínskej samosprávy, čo implicitne znamená nevyhnutnosť opätovnej izraelskej okupácie Pásma Gazy. O možnostiach prímeria v Pásme Gazy prišiel v stredu do Káhiry rokovať s poprednými egyptskými predstaviteľmi americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Doterajšie rokovania o prímerí a prepustení rukojemníkov, do ktorých sú ako sprostredkovatelia zapojené aj Spojené štáty, Egypt a Katar, dosiaľ úspešné neboli a najnovšie ich komplikuje aj hromadný útok na členov libanonského hnutia Hizballáh prostredníctvom pagerov.
Na stole je Haggága návrh
Na stole je Haggága návrh, ktorý počíta s tromi fázami. Prvá by sa začala uzavretím prímeria, ktoré by trvalo najmenej šesť týždňov. Zatiaľ by došlo k čiastočnej výmene väzňov a rukojemníkov na oboch stranách. Druhá fáza by znamenala faktické ukončenie vojny cez trvalé prímerie a výmenu zvyšných zajatcov. V poslednej fáze by sa riešila povojnová obnova Pásma Gazy. Kľúčovým sporným bodom vo vyjednávaniach je momentálne podľa neho spôsob, ako prejsť z prvej do druhej fázy. Izrael nesúhlasí s úplným ukončením vojny a chce si zachovať právo na obnovenie bojov po prvej fáze prípadného prímeria. Profesor hovorí, že Izrael zastáva túto pozíciu kvôli politickým záujmom premiéra Benjamina Netanjahua. Ten sa podľa neho obáva, že koniec vojny by otvoril proces vyvodenia osobnej zodpovednosti za zlyhania, ktoré viedli k útoku palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Zároveň by sa obnovili rôzne súdne konania, ktoré sa proti Netanjahuovi vedú pre podozrenia z korupcie.
Ciele Izraela sú podľa Haggága naviazané na úzke osobno-politické záujmy. Za hlavnú prekážku prímeria na izraelskej strane považuje práve Netanjahua. Mnohí členovia izraelského bezpečnostného aparátu totiž podľa egyptského profesora cítia potrebu rýchlo uzavrieť prímerie, aby dosiahli prepustenie rukojemníkov a mohli sa sústrediť na ďalšie frontové línie, ktoré sa otvárajú. Týka sa to rastúceho napätia na Západnom brehu Jordánu, v Libanone a aj v súvislosti s Iránom.
Haggág zdôraznil, že po samotnom prímerí je okrem vyriešenia politického usporiadania v Pásme Gazy ďalšou hlavnou výzvou otázka bezpečnosti. Pripúšťa, že Palestínska samospráva, ktorá čiastočne ovláda Západný breh Jordánu, je momentálne pomerne slabá a nemá dostatočné bezpečnostné kapacity na to, aby v Pásme Gazy zaviedla stabilitu a bezpečnosť. V dôsledku izraelskej okupácie má podľa neho Palestínska samospráva oslabenú legitimitu i možnosti konať. Izrael jej tiež odmieta nechávať peniaze z daní, ktoré jej náležia. Jedným z riešení by mohla byť medzinárodná prítomnosť v Pásme Gazy, ktorá by pomáhala Palestínskej samospráve pri zaisťovaní bezpečnosti, napríklad v podobe misie OSN. Izrael to však odmieta, pretože nechce, aby mu tretia strana ukladala obmedzenia na to, čo môže v Gaze robiť, skonštatoval.
Časť izraelského politického establišmentu vrátane radikálnych a krajne pravicových ministrov sa tiež obáva, že návrat Palestínskej samosprávy by pripravil pôdu pre vytvorenie palestínskeho štátu, ktorý by zahŕňal Západný breh Jordánu aj Pásmo Gazy. To niektorí izraelskí politici kategoricky odmietajú, ale ak v Gaze vznikne vákuum, jedinou alternatívou je izraelská okupácia, podotkol profesor.
Vojna v Pásme Gazy trvá už bezmála rok
Rozpútal ju bezprecedentný útok palestínskych kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023, ktorý si vyžiadal približne 1200 mŕtvych Izraelčanov. Ďalších 250 osôb uniesli militanti do Pásma Gazy. Izrael následne spustil vojenskú ofenzívu, pri ktorej zahynulo podľa gazských úradov už vyše 41.000 ľudí. Hnutie Hamas získalo kontrolu nad Pásmom Gazy v roku 2007 po bojoch so svojimi rivalmi z Fatahu, ktorí si prostredníctvom Palestínskej samosprávy udržiavajú čiastočnú administratívnu kontrolu nad Západným brehom Jordánu. Izrael toto územie okupuje od konca šesťdňovej vojny v roku 1967. Medzinárodný súdny dvor so sídlom v Haagu v roku 2024 uznal, že izraelská okupácia Predjordánska je nelegálna.
