MOSKVA - Rusko sa po strate značnej časti európskeho trhu pre svoj zemný plyn snaží získať v Číne nové odbytisko, no doteraz sa nepodarilo presvedčiť čínskych partnerov k súhlasu s vybudovaním plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by do Číny prepravoval až 50 miliárd metrov kubických plynu ročne.
Nový plynovod by mal prechádzať cez Mongolsko, to ale s výstavbou cez svoje územie minimálne do roku 2028 nepočíta. Problémom je pre Rusov tiež konkurencia zo strany obnoviteľných zdrojov, ktoré Čína rozvíja najrýchlejšie na svete.
Projekt Sila Sibíri 2 má nadviazať na plynovod Sila Sibíri, ktorý začal prevádzku v roku 2019. Výstavba nového plynovodu je dôležitá pre budúcnosť ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom, ktorá bojuje s prudkým poklesom predaja plynu do Európy a vlani zaznamenala prvú celoročnú stratu od roku 1999.
archívne video
Podľa prepočtov agentúry Reuters sa dodávky zemného plynu od Gazpromu do Európy vlani prepadli o 55,6 percenta na 28,3 miliardy metrov kubických zo 63,8 miliardy v predchádzajúcom roku. Dodávky Gazpromu do Európy dosiahli svoje maximum v roku 2018, keď predstavovali 200,8 miliardy metrov kubických.
Čina požaduje nízku cenu plynu
Ruské snahy o dosiahnutie dohody ohľadom výstavby nového plynovodu do Číny zatiaľ stroskotávajú na cenových požiadavkách Pekingu, ktoré Moskva považuje za neprimerané. Informoval o tom denník Financial Times, ktorý sa odvoláva na zdroje oboznámené so situáciou.
Čína podľa zdrojov požaduje, aby sa cena, ktorú bude za plyn z nového plynovodu platiť, priblížila k silne dotovaným cenám plynu na ruskom domácom trhu. Chce sa navyše zmluvne zaviazať k nákupu objemu plynu zodpovedajúceho iba zlomku celkovej kapacity plynovodu, ktorá má predstavovať 50 miliárd kubických metrov ročne, píše FT.
"Čína by mohla potrebovať ruský plyn zo strategických dôvodov ako bezpečný zdroj dodávok nezávislý od námorných trás, ktoré by mohol ovplyvniť námorný konflikt okolo Taiwanu alebo Juhočínskeho mora," uviedol šéf organizácie Carnegie Russia Eurasia Center Alexander Gabujev. "Aby sa to však vyplatilo, potrebuje Čína naozaj veľmi nízku cenu (plynu) a flexibilné záväzky," dodal.
Neschopnosť Ruska dosiahnuť dohodu podľa Gabujeva podčiarkuje skutočnosť, že Čína sa v dôsledku vojny na Ukrajine stala vo vzťahu s Ruskom nadradeným partnerom. Rusko sa kvôli invázii na Ukrajinu stalo terčom rozsiahlych ekonomických sankcií zo strany západných krajín, čo viedlo k rastu jeho závislosti od ekonomickej spolupráce s Čínou.
Mongolsko s výstavbou nepočíta
Keďže nový plynovod by prechádzal cez Mongolsko, to by sa muselo zapojiť do rokovaní o stavebných poplatkoch a poplatkoch za prepravu. Nová koaličná vláda ale do svojho akčného plánu na svoje štvorročné obdobie výstavbu nezahrnula.
"Plynovod sa nachádza vo vysokom štádiu pripravenosti a prakticky začne byť budovaný hneď po dohodnutí cenových podmienok a objemu dodávok s čínskou stranou," okomentovala hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová správy, že Mongolsko s výstavbou plynovodu Sila Sibíri 2 cez svoje územie minimálne do roku 2028 nepočíta.
Čína sa čoraz viac spolieha na zelenú energiu
Ďalším problémom pre Rusov je sústredenie Číny na zelené energiu. V budovaní obnoviteľných zdrojov totiž patrí Čína k svetovým lídrom. Peking navyše dlhodobo razí stratégiu vyhnúť sa prílišnej závislosti od ktoréhokoľvek jedného dovozcu. Okrem toho aktuálne svoju potrebu zemného plynu rieši aj dovozom LNG, pričom globálne trhy so skvapalneným zemným plynom sa stále rozširujú.
