BRUSEL - Dokumenty, ktoré súdu predložil Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v súvislosti s kampaňou zameranou na ovplyvňovanie volieb v USA, odhaľujú podrobnosti o ruskej operácii zameranej na ovplyvňovanie európskej verejnej mienky. Americká vláda v tejto veci obvinila dvoch ruských občanov a zhabala 32 internetových domén. Informoval o tom bruselský server Politico.
Spis predložený FBI, ktorý zverejnil portál Politico, má 277 strán a obsahuje napríklad poznámky z ruských brífingov zameraných na psychologickú vojnu proti Západu. Niektoré z poznámok pochádzajú z Agentúry sociálneho dizajnu (Social Design Agency), organizácie, ktorej činnosť spadá pod Sergeja Kirijenka, zástupcu šéfa štábu ruského prezidenta. Agentúra pre sociálny dizajn podlieha sankciám USA a Európy.
Podľa dokumentov FBI bolo cieľom kampane v Európe zasiať rozkol, zdiskreditovať Spojené štáty a podkopať podporu Ukrajine, píše Politico. Jej cieľom bolo vyvolať racionálne reakcie spochybňujúce pomoc Ukrajine, ako aj emocionálne reakcie očierňujúce USA. Kampaň využívala internetové domény napodobňujúce webové stránky existujúcich západných médií na šírenie falošných článkov a iného obsahu. Medzi tieto médiá patrili Reuters, Der Spiegel, Bild, Le Monde, Le Parisien, Welt, FAZ, Süddeutsche Zeitung, Delfi a ďalšie. Podľa FBI sa náklady na prevádzku týchto domén platili v kryptomenách.
Cieľom má byť najmä Nemecko
Nemecko je podľa týchto dokumentov obzvlášť zraniteľným cieľom ruskej vplyvovej kampane, pretože Nemecko je hospodársky závislé od ruského plynu. „Najprv musíme zdiskreditovať Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a NATO a potom presvedčiť Nemecko, aby sa vymedzilo voči neúčinnej politike sankcií,“ uvádza sa v jednom z dokumentov.
Podľa Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) sú dvaja obvinení ruskí občania zamestnancami ruskej televíznej stanice RT (predtým známej pod názvom Russia Today) a sú obvinení z vytvorenia programu v hodnote 10 miliónov dolárov na výrobu a distribúciu obsahu s tajnou ruskou štátnou propagandou zameranou na publikum v USA.
Ruské zasahovanie do volieb je v Spojených štátoch už dlho predmetom diskusií a stalo sa terčom vyšetrovania, najmä po voľbách pred ôsmimi rokmi, keď Donald Trump vyhral súboj s demokratkou Hillary Clintonovou. Republikánsky kandidát Trump sa pokúsil obhájiť svoj mandát v roku 2020, ale prehral s Joeom Bidenom. Tento rok bude čeliť Bidenovej protikandidátke na post viceprezidenta Kamale Harrisovej.
