ATÉNY/ANKARA – Počas neúnavnej a dlhotrvajúcej vojny na Ukrajine sa v Európe črtá náznak otvorenia ďalšieho vojnového konfliktu. I keď hrozba padla zatiaľ len v rámci vyjadrenia, nebola vyslovená bežným rádovým občanom. Významný člen gréckej vlády sa počas priameho prenosu vyhrážal leteckým náletom. Ide pritom o nezhody, ktoré trvajú mnoho rokov.
archívne video
Grécko a Turecko vedú o ostrov Cyprus dlhodobé spory. V súčasnej dobe je toto územie rozdelené na sféry pod vplyvom Turecka (na severe) a Grécka. Vlády oboch krajín považujú túto tému za veľmi citlivú, pričom jej eskalácia do otvorených bojov hrozí v podstate každý deň.
Vyhrážal sa Turecku
V takejto atmosfére si grécky minister zdravotníctva Adonis Georgiadis dovolil počas priameho prenosu vyhlásiť nasledovné: "V Turecku vieme byť takmer okamžite. Pokiaľ máte vo výbave F-35, ktoré nevedia zachytiť žiadne radary, do Ankary priletíte aj počas jedinej noci." Tieto slová vyvolali napätie v oboch krajinách.
Už na druhý deň grécke noviny Kathimerini informovali, že v Egejskom mori na hraniciach teritoriálnych vôd Grécka bolo spozorovaných najmenej päť tureckých vojnových lodí. Okrem toho padlo aj vyjadrenie, že tieto teritoriálne vody boli narušené.
Pod talianskou vlajkou
Grécka strana začala konať a poslala do tureckých teritoriálnych vôd výskumnú loď Ievoli Relume plávajúcu pod talianskou vlajkou. Turecký denník Aksam však uviedol, že "vojnové lode vyslali Turci až po tom, ako sa v ich vodách objavilo toto plavidlo, ktoré malo údajne vykonávať výskum". Ievoli Relume talianskej firmy Terlini mala podľa oficiálnych údajov pokladať v mori elektrické káble na spojenie medzi ostrovmi Kréta a Cyprus.
Turecko malo najprv do oblasti vyslať dve fregaty a jednu korvetu. Neskôr to boli ďalšie dve lode. Gréci zase operujú na hranici svojich teritoriálnych vôd s delovým člnom a jednou fregatou.
Reakcia Turecka
Poslanec tureckého parlamentu za "Stranu spravodlivosti a rozvoja" Elazığ Ejder Açıkkapı reagoval na slová gréckeho ministra vyjadrením, že "(Georgiadis) to so svojím vyjadrením prehnal, a že Turecko sa nepodvolí a nezľakne hrozieb zo strany Grécka ani zo strany žiadnej inej krajiny".
"Vyjadrenie gréckeho ministra obrany ukazuje, že chcú pohltiť celý Cyprus. To však v žiadnom prípade nebude možné," povedal tlačový hovorca Strany za spravodlivosť a rozvoj Ömer Çelik.
Dlhodobé spory o nadvládu
Tureckí Cyperčania žijúci na severe ostrova v roku 1975 vyhlásili nezávislosť, no táto "Severocyperská turecká republika" bola uznávaná len Tureckom. Členský status mu udelila Organizácia islamskej konferencie. Bezpečnostná rada OSN v roku 1983 tieto kroky označila za protiprávne.
Turci zvolili na ovládnutie brutálny prístup s cieľom bombardovania civilných budov. Grécke obyvateľstvo bolo napokon nútené presunúť sa do južných častí, kde žije dodnes. Po vstupe do EÚ v roku 2004 sa výrazne lepšie darí práve južnej časti ostrova. Na sever je od vyhlásenia nezávislosti uvalené embargo, čo má za následok aj nižšiu životnú úroveň obyvateľstva.