BELÍN - Nemecká vláda sa dohodla s hlavnými opozičnými stranami na novele ústavy, ktorej cieľom je reforma spolkového ústavného súdu s cieľom zaistiť jeho nezávislosť a schopnosť odolať politickým vplyvom. Informuje o tom agentúra DPA.
Na zmene, ktorá do ústavy zakotví predpisy upravujúce činnosť spolkového ústavného súdu, sa dohodla vládna koalícia zložená zo sociálnych demokratov (SPD) Olafa Scholza, strany Zelených a liberálov z FDP spolu s opozičným konzervatívnym blokom CDU/CSU. "Zakotvenie postavenia súdu v samotnej ústave (základnom zákone) by prispelo k posilneniu nezávislosti ústavného súdnictva," uviedli štyri parlamentné strany v spoločnom vyhlásení. Dohromady tak majú v oboch komorách nemeckého parlamentu najmenej dvojtretinovú väčšinu, ktorá je potrebná na schválenie predmetnej novely. Po jej prijatí by si akékoľvek budúce zmeny takisto vyžadovali podporu dvoch tretín zákonodarcov namiesto jednoduchej väčšiny, ako je to v súčasnosti. "Dnešok je dobrým dňom pre ústavný poriadok a demokratickú kultúru v našej krajine," vyhlásil v utorok nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann na tlačovej konferencii.
Poukázal na demokratický úpadok v Poľsku a Maďarsku
V súvislosti s novelou poukázal na demokratický úpadok v Poľsku a Maďarsku, ako aj na debatu o súdnej reforme v Izraeli. Tieto prípady podľa neho dokazujú, ako by mali byť súdy chránené pred vládami, ktoré nie sú pripravené akceptovať ich rozhodnutia. Predchádzajúca poľská vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá bola pri moci osem rokov až do vlaňajšieho decembra, sprísnila politickú kontrolu nad súdnym systémom. Podľa servera Politico napríklad odmietla vymenovať zvolených sudcov a namiesto toho dosadila sudcov spriaznených k vláde.
V snahe predísť takémuto scenáru má návrh v Nemecku za cieľ zakotviť v ústave obmedzenie funkčného obdobia sudcov, ich vekové obmedzenie aj celkový počet. V súčasnosti vykonáva šestnásť ústavných sudcov 12-ročné funkčné obdobie a v záujme zabezpečenia ich nezávislosti nemôžu byť opätovne zvolení. K úvahám o zmene ústavy podľa médií prispela aj skutočnosť, že na sile naberá krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorú spravodajské služby považujú za hrozbu pre ústavný poriadok. AfD má v prieskumoch verejnej mienky približne 17 percent. Novela tiež podľa agentúry DPA počíta zo zachovaním princípu, že polovicu sudcov ústavného súdu volí dolná komora parlamentu (Bundestag) a druhú polovicu horná komora (Bundesrat).
