BRATISLAVA - Philipp Freiherr von Boeselager - posledný žijúci člen vnútorného kruhu vzbúrencov, ktorí sa snažili spáchať atentát na Adolfa Hitlera v roku 1944 pomocou bomby v kufríku, zomrel.
Dožil sa 90 rokov. Podľa oznámenia nemeckej armády zomrel bývalý major vo štvrtok v noci. Príčinu smrti neuvádza. Von Boeselager patril do skupiny dôstojníkov, ktorí sa 20. júla 1944 pokúsili zabiť Hitlera. Pre operáciu zabezpečili výbušniny. Veliteľ skupiny, plukovník Claus Graf Schenk von Stauffenberg umiestnil bombu do konferenčnej miestnosti, kde mal diktátor stretnutie so svojimi pobočníkmi a vojenskými poradcami. Výbuch sa mu však podarilo prežiť vďaka niekomu, kto kufrík posunul vedľa nohy stola, čo odchýlilo smer výbuchu. Takmer okamžite po incidente von Stauffenberga a ostatných členov skupiny zatkli a popravili, niektorých dokonca vešali na struny z piana. Napriek tomu, že väčšinu zadržaných nacisti mučili v nádeji, že prezradia ďalších konšpirantov, von Boeselagerovo meno nikdy nepadlo. Až do konca vojny však pri sebe nosil kapsulu s prudkým jedom kyanid pre prípad, že by jeho tajomstvo odhalili.
Obyvateľ mesta Altenahr bol jedným z prvých ľudí, ktorých von Stauffenberg a generál Hennig von Tresckow v roku 1942 získali. Ako uviedol v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung spred troch týždňov, vedeli, že režim systematicky vraždí Židov ako aj to, že Nemecko vedie sebazničujúcu vojnu na východnom fronte proti Rusku. Ako dodal, o svojej účasti na atentáte nikdy nepochyboval. "Od roku 1942 to už nebolo iba o záchrane krajiny, ale aj o zastavení zločinov," citovali FAZ bývalého majora. Von Boeselagera pridelili do vysokého velenia armády ako poradcu poľného maršala Gunthera von Klugeho. Po prvý raz pripravili atentát na Hitlera a šéfa SS Heinricha Himmlera na stretnutí v roku 1943. Von Kluge, ktorý spáchal mesiac po nevydarenom pokuse z roku 1944 samovraždu, prvý pokus na poslednú chvíľu odvolal. Aj keď von Boeselager rozkaz poslúchol, nikdy ho to neprestalo prenasledovať. "Stále vidím Hitlera pred sebou a myslím na to, čo by sa stalo, ak by som ho zastrelil," spresnil pre FAZ. Von Boeselager takisto spomínal aj na obdobie, keď sa pridal k von Stauffenbergovmu sprisahaniu. Jeho brat mu zavolal na jar v roku 1944 a poprosil ho, či by nemohol zohnať výbušniny. Odporučil mu, aby boli anglickej výroby a ako jeden z členov výskumného tímu pre výbušniny bol schopný prosbu splniť bez toho, aby upútal na seba pozornosť. Generálovi Helmuthovi Stieffovi ich doniesol v kufríku. Stieffa neskôr popravili a von Boeselagerovho brata zabili počas bojov na východnom fronte.
Ako ďalej v rozhovore uviedol, po vojne sa o svojej úlohe rozprával iba so svojou ženou. "Nebol nikto, s kým by som sa o tom mohol porozprávať. Všetci boli mŕtvi a pred ostatnými by to bolo iba vystatovanie sa," spresnil. Proti nemu bolo aj to, že krátko po 2. svetovej vojne verejnosť vnímala vzbúrencov z 20. júla ako zradcov, teda tak, ako ich vykresľovala nacistická propaganda. "Nemci dlhé roky nevedeli pochopiť, že ich vláda boli kriminálnici," dodal von Boeselager.
Von Stauffenbergovo sprisahanie je témou aj nového filmu Toma Cruisea Valkyrie, v ktorej americký herec stvárnil práve aristokratického plukovníka. "Nemôžem povedať nič proti tomu, že takýto herec hrá von Stauffenberga - pre odboj a šírenie vedomostí o ňom je to iba dobré," prezradil von Boeselager. Ako dodal, s von Stauffenbergom sa nikdy nezhováral, pretože by to bolo príliš nebezpečné. "Videl som ho veľakrát, komunikovali sme kývnutím hlavy alebo očami, no nikdy sme si nepovedali ani slovo. Ani len dobrý deň".
