WASHINGTON - USA a európske krajiny sa obávajú, že konflikt na Ukrajine sa môže čoskoro rozšíriť do susedných štátov, kybernetického priestoru a do krajín NATO, ktoré v súčasnosti čelia náhlemu prerušeniu dodávok ruského plynu. Prezident Joe Biden a západní spojenci už deväť týždňov zdôrazňujú potrebu udržať vojnu o Ukrajinu na Ukrajine.
Z dlhodobého hľadiska by sa vojna na Ukrajine mohla rozšíriť do konfliktu medzi Washingtonom a Moskvou, teda návrat do čias studenej vojny. Vyplýva to z jasných náznakov, že každý z aktérov sa v súčasnosti snaží oslabiť moc toho druhého, informuje denník New York Times. Americký minister obrany Lloyd Austin požaduje, aby sa znížila schopnosť ruskej armády na úplné minimum. V nasledujúcich rokoch by tak Rusi neboli schopní napadnúť žiadnu inú krajinu.
Mnohí v Európe sú však názoru, že jeho vyhlásenie naznačuje dlhú "opotrebovaciu" vojnu, ktorá sa môže "roztrúsiť" na viacero frontov. "Smerujeme k širšej vojne, alebo je to len Austinov výmysel?" kladie si otázku francúzsky obranný analytik François Heisbourg. "Existuje širší konsenzus o dodávkach ukrajinských húfnic a komplexnejších zbraňových systémov a teraz to robí každý. Iná vec je presunúť vojnové ciele z Ukrajiny do Ruska. Nemyslím si však, že v tom existuje nejaký konsenzus," dodal s tým, že oslabenie vojenskej kapacity Ruska "je dobrá vec, ale je to len prostriedok na dosiahnutie cieľa, nie však cieľa samotného".
Vývoj konfliktu
Rusko prerušilo dodávky plynu do Poľska a Bulharska. Tieto krajiny vstúpili do Severoatlantickej aliancie po rozpade Sovietskeho zväzu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prerušenie dodávok okamžite odsúdila a nazvala ho "nástrojom na vydieranie". Zdá sa, že novým sporným regiónom je oblasť Moldavska, ktorá je pre Rusov prirodzeným cieľom. Ruská federácia čoraz častejšie pripomína svetu veľkosť a silu svojho jadrového arzenálu. Vladimír Putin dal jasne najavo, že krajina ktorá vstúpi do konfliktu na Ukrajine ako spojenec jeho nepriateľa, pocíti hrozby, aké vo svojej histórii ešte nezažila.
Americkí a európski predstavitelia tvrdia, že nedisponujú žiadnymi dôkazmi o mobilizácii ruských jadrových zbraní. Západ sa však už pripravuje na možnú reakciu v prípade "ruských jadrových testov" nad Čiernym morom alebo územím Ukrajiny. "Nikto nechce, aby táto vojna eskalovala," odpovedal hovorca Pentagonu John Kirby. "Určite nikto nechce vidieť, respektíve nikto by nemal chcieť vidieť, použitie jadrových zbraní." Americkí a európski predstavitelia tvrdia, že ich obavy sú čiastočne založené na rastúcom presvedčení, že konflikt môže "istý čas pokračovať", ako to nedávno vyjadril minister zahraničných vecí USA Antony Blinken.
Sústredenie ruských síl
Reči o diplomatickej rezolúcii či dokonca prímerí, o ktoré sa pokúšali aj lídri Francúzska, Izraela a Turecka, zdá sa stroskotali. Ukrajinské a ruské sily sa pripravujú na "delostreleckú vojnu" na juhu a východe Ukrajiny, kde Rusko sústredilo svoje sily po ponižujúcom ústupe z Kyjeva. "Putin nie je ochotný ustúpiť a rovnako tak ani Ukrajinci, takže príde viac krvi," povedal Robin Niblett, riaditeľ britského Chatham House. Zároveň sa posilnilo odhodlanie USA a Európy pomôcť Ukrajine poraziť Rusov, čiastočne po tom, čo sa objasnili zverstvá v Buči a ďalších mestách okupovaných Rusmi. Dokonca aj Nemecko prekonalo svoje počiatočné námietky a poslalo na Ukrajinu ťažké zbrane a obrnené vozidlá.
Seth G. Jones, ktorý riadi Európsky bezpečnostný program v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone, v stredu povedal, že "riziko rozširujúcej sa vojny je práve teraz na hrane". "Ruské obete stále pribúdajú a USA sa zaviazali dodávať silnejšie zbrane, ktoré tieto straty spôsobujú," povedal Jones. Skôr či neskôr by sa ruská vojenská spravodajská služba mohla začať zameriavať na dodávky zbraní v rámci NATO.
Výmena väzňov
Nie všetky komunikačné linky medzi Washingtonom a Moskvou boli prerušené. USA a Rusko v stredu skoro ráno oznámili výmenu väzňov. Prebehla tajne v Turecku, kde Trevora Reeda, bývalého námorníka, vymenili za ruského pilota, ktorého ministerstvo spravodlivosti dlho nazývalo "skúseným medzinárodným obchodníkom s drogami". Ale aj to bolo v duchu návratu k studenej vojne a zdôrazňovalo, aká veľká časť súčasného konfliktu je aj bojom o moc medzi Washingtonom a Moskvou.
Zdá sa, že tento moment posilnil argument, ktorý Stephen Kotkin, profesor na Princetonskej univerzite a vedúci pracovník Hooverovho inštitútu v Stanforde, nedávno uviedol v časopise Foreign Affairs, keď napísal, že „koniec pôvodnej studenej vojny bol fatamorgána“, presne ako snaha integrovať Rusko do západnej politiky.
Pozor na NATO
Biden podporil teóriu, že Putin má návrhy, ktoré presahujú Ukrajinu. "Invázia bola vždy o Putinovej túžbe po obnovení impéria". Vojna sa však aspoň doteraz odohráva prevažne v rámci geografických hraníc Ukrajiny. Spojené štáty a ich spojenci uviedli, že ich cieľom je prinútiť Rusko, aby "nenávratne" stiahlo svoje sily, ako to vyjadril Blinken, a rešpektovalo ukrajinské hranice tak, ako existovali pred inváziou. Biden odmietol zaviesť bezletovú zónu, ktorá by postavila amerických a ruských pilotov proti sebe. Putin odsúdil prílev západných zbraní na pomoc ukrajinskej armáde, ale nikdy nezaútočil na zásobovacie konvoje na území NATO.
Plyn ako zbraň
Keď Gazprom prerušil tok plynu do Poľska a Bulharska, bolo to jasné varovanie, že na rade by mohlo byť Nemecko, značne závislé od ruského plynu. Rusko použilo svoju najsilnejšiu ekonomickú zbraň a vyslalo správu, že môže priniesť bolesť a „budúcu zimu“ východnej a západnej Európe bez jediného výstrelu. Americkí predstavitelia uviedli, že išlo jednoznačne o snahu roztrieštiť spojencov NATO, ktorí doteraz zostali jednotní.
Existujú aj ďalšie faktory, ktoré ohrozujú rozšírenie konfliktu. Očakáva sa, že v priebehu niekoľkých týždňov sa Švédsko a Fínsko budú snažiť o vstup do NATO, čím sa aliancia rozšíri. Presne to Rusko nechce. Tento proces však môže trvať mesiace, pretože každá krajina NATO bude musieť tento krok ratifikovať, a to by mohlo otvoriť „obdobie zraniteľnosti“. Rusko by mohlo ohroziť obe krajiny skôr, ako budú formálne prijaté do aliancie a budú pokryté zmluvou NATO, ktorá stanovuje, že útok na jedného člena je útokom na všetkých.
