KODAŇ - Dánsko posilní svoju vojenskú pripravenosť, v rámci ktorej napríklad zintenzívni monitorovanie dánskych vôd. Oznámilo to v utorok dánske ministerstvo obrany, podľa ktorého sú tieto kroky potrebné "z dôvodu neakceptovateľného vojenského nátlaku Ruska na Ukrajinu“. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Posilňujeme naše vojenské kapacity, aby sme dokázali rýchlejšie reagovať, ak si to situácia bude vyžadovať," uviedol náčelník generálneho štábu dánskej armády Flemming Lentfer vo vyhlásení. Podľa Lentfera však Dánsko v súčasnosti nie je vo väčšom ohrození ako obyčajne.
Dánske ministerstvo obrany na svojej webovej stránke uviedlo, že v rámci tohto posilnenia pripraví bojový prápor, ktorý bude pozostávať zo 700 až 8000 vojakov. Tí budú schopní pripojiť sa k operáciám Severoatlantickej aliancie (NATO) priebehu jedného až piatich dní, čo je značné urýchlenie oproti súčasným 30 dňom.
Dánska armáda okrem toho plánuje pripraviť fregatu na prípadný dôraznejší monitoring dánskych vôd a tiež má v úmysle poslať dve stíhačky typu F-16 na dánsky ostrov Bornholm, ktorý sa nachádza v Baltskom mori. Napätie medzi Ruskom a Západom v súvislosti so situáciou na Ukrajine stúpa už niekoľko týždňov. Washington obviňuje Moskvu z toho, že pripravuje vojenskú inváziu na Ukrajinu. Rusko tvrdenia, že plánuje inváziu, popiera a naopak žiada od Západu bezpečnostné záruky.
Poľská vláda rozhodla, že Ukrajine poskytne vojenskú techniku bezodplatne
Poľská vláda prijala v utorok uznesenie o bezodplatnom prevode vojenskej techniky z arzenálu poľských ozbrojených síl na ukrajinskú armádu. "Poskytnutie techniky východnému susedovi nezníži bojaschopnosť poľských vojenských jednotiek," píše sa v komuniké vlády. Informoval o tom spravodajský web Onet.pl. Uznesenie vlády nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
Vláda zdôrazňuje, že "rozhodnutie o prevode vojenského majetku bolo prijaté na základe vykonanej analýzy s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia súčasných operácií poľských ozbrojených síl a udržania požadovanej úrovne zásob našej armády". Poľské médiá už predtým informovali, že Poľsko v rámci vojenskej pomoci pošle na Ukrajinu rôzne druhy a typy munície, od ručných zbraní až po protitankovú a protilietadlovú muníciu. V tejto veci boli prijaté aj príslušné politické rozhodnutia, čo v piatok na tlačovej konferencii potvrdil premiér Mateusz Morawiecki. Ukrajine bude odovzdaných niekoľko desiatok tisíc rakiet.
Členské štáty Severoatlantickej aliancie v obave z možného útoku Ruska voči Ukrajine prisľúbili vláde v Kyjeve materiálnu vojenskú pomoc. Zbrane tak na Ukrajinu dopravili Briti i Američania a zapojili sa aj pobaltské štáty. "Estónsko poskytne Ukrajine protitankové strely Javelin, Litva a Lotyšsko zasa protilietadlové rakety Stinger," dodal Onet.pl. Portál tiež pripomenul, že Varšava bola dlho kritizovaná za svoju nečinnosť v tomto smere. Po sérii rokovaní so západnými partnermi však prezident Andrej Duda potvrdil ochotu Poľska poslať na Ukrajinu vojenskú techniku na posilnenie jej obrany v situácii keď Rusko pri spoločnej hranici s Ukrajinou rozmiestnilo tisíce svojich vojakov.
Šéfka nemeckej diplomacie navštívila líniu kontaktu na východe Ukrajiny
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková navštívila v utorok takzvanú kontaktnú líniu neďaleko mesta Mariupol na východe Ukrajiny a opätovne apelovala na diplomatické riešenie sporu medzi Ukrajinou a Ruskom. Informuje o tom agentúra DPA. Baerbocková s helmou a v nepriestrelnej veste strávila s vojakmi ukrajinskej armády približne trištvrte hodiny; sprevádzal ju veliteľ vládnych síl, ktorý ju oboznámil so situáciou v tejto krízovej zóne. Ministerka navštívila obec Šyrokyne ležiacu asi 20 kilometrov východne od Mariupolu v Doneckej oblasti, kde od septembra 2014 do polovice roku 2015 prebiehali boje a v súčasnosti je neobývaná.
Šéfka nemeckej diplomacie priblížila, že toto miesto ňou hlboko otriaslo. "Je cítiť, čo sa tu stalo pred rokmi – že ľudia zo dňa na deň stratili všetko, čo mali," povedala. Toto miesto je podľa nej "svedectvom, že uprostred Európy máme vojnu". Ministerka sa opätovne prihovárala za diplomatické riešenie konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom. "Túto agresiu zo strany Ruska nebudeme vedieť vyriešiť vojenskou cestou. Preto robím všetko pre to, aby sme sa pri rokovacom stole krok po kroku posúvali vpred," povedala. Apelovala na dodržiavanie prímeria, ktoré je podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) porušované.
Konflikt medzi ukrajinskými vládnymi silami a Ruskom podporovanými separatistami na východe Ukrajiny si už vyžiadal viac než 14.000 mŕtvych. Mierová dohoda z roku 2015 sprostredkovaná Francúzskom a Nemeckom a podpísaná v bieloruskom Minsku síce pomohla ukončiť rozsiahle boje, v oblasti však naďalej prebiehajú menšie ozbrojené potýčky.
Baerbocková, ktorá absolvovala v pondelok v Kyjeve rokovania s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom, pred cestou do Donbasu vyhlásila: "Chcem vyslať jasný signál: My, Európanky a Európania, neodvraciame zrak. Nezabúdame na ľudí, o ktorých osud v tomto konflikte ide. A stojíme na strane Ukrajiny." V utorok sa Baerbocková stretla i so zástupcami osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine, ktorá je so zhruba 1300 členmi najväčšou misiou tejto organizácie.
