SOLÚN - Sedemčlennú sýrsku rodinu v roku 2017 rozdelil chaos po náletoch neďaleko Idlibu a napriek mizivej nádeji, že sa ešte niekedy uvidia, sa matka po troch rokoch odlúčenia stretla s manželom a piatimi deťmi v gréckom Solúne. Príbeh rodiny migrantov, ktorej sa podarilo utiecť pred vojnovými útrapami, má skoro filmový happyend, ktorý je ale pre mnoho ďalších len nedostihnuteľným snom, napísala agentúra AP.
Dánsko prišlo s radikálnym nápadom, ako odradiť utečencov: Chcete azyl? Tak musíte do Afriky!
Keď bojové lietadlá zaútočili v septembri 2017 na dedinu Dana blízkosti Idlibu, bol Abdul Salám Chavin doma so svojimi piatimi deťmi. Jeho žena Karímán nakupovala na trhovisku, kde upadla do bezvedomia, keď bomby vybuchovali medzi stánkami. Celý ďalší týždeň sa zotavovala v nemocnici, ale než ju bola schopná opustiť, utiekol jej manžel aj s deťmi do bezpečia cez hranicu s Tureckom.
Karímán tak zostala sama v Sýrii a so svojimi blízkymi sa nemohla spojiť, takže nevedela, či sú jej manžel a deti nažive. Ani Abdul nemal ako zistiť, že jeho manželka útok prežila.
Až vlani v auguste Karímánin brat objavil na sociálnej sieti účet s fotografiou jej najstaršieho syna Hamzu. Zriadil ho Abdul, ktorému sa podarilo aj s deťmi dostať do Grécka - na piaty pokus a potom, čo pašerákom zaplatil 5000 eur za plavbu vo vratkej lodi s 60 ďalšími migrantmi. V Grécku potom dostal azyl. Karímán okamžite cez internet poslala správu.
Deti si myslela, že mama je mŕtva
"Ten deň som mal dobrý pocit," opísal AP 37-ročný Abdul, ktorý sa pred vojnou živil ako predajca áut v dedine neďaleko Homseu "Keď som tú správu videl, tak som sa skoro zbláznil radosťou. Deťom som to ale nepovedal. Myslel som si, že pre nich bude lepšie, keď ju rovno uvidia, až sa k nám dostane," povedal. Keď sa predtým deti na svoju matku pýtali, hovoril im otec, že je v Sýrii a raz sa k nim pripojí. "Mysleli si, že je mŕtva. A ja som tiež stratil všetku nádej," dodal.
Pre 32-ročnú Karímán ale vystopováním rodiny sa dobrodružstvo ešte len začalo. Musela sa totiž vydať na nebezpečnú a ilegálnu cestu zo Sýrie do Turecka a Grécka za pomoci pašeráckych gangov.
Tŕnistá cesta do Grécka
"Nemali sme peniaze na to, aby sme im zaplatili a museli sme ich nejako získať," opísala mladá Sýrčanka, ktorá nakoniec s potrebnou hotovosťou doputovala až do Istanbulu. Potom sa s pomocou siete pašerákov pokúšala dostať do Grécka cez rieku Evros, no grécki pohraničníci ju pri tom chytili a poslali späť do Turecka. Úspešná bola na druhý pokus, v novembri 2020, kedy za tmy pešo dorazila do gréckej dediny pri hraniciach.
"Vošla som do kaviarne a začala plakať. Pýtali sa ma, odkiaľ som, povedala som, že zo Sýrie a oni ma pohostili... Sedela som na terase s nejakou ženou, píla kávu a ona mi rukami nohami dala najavo, že už som v bezpečí," hovorí Karímán, ktorej sa potom s pomocou polície podarilo nájsť zariadenie v blízkosti Solúna, kde žil jej manžel s deťmi.
Nevídaný príbeh
Šéf tohto zariadenia, Manolis Zugos, tvrdí, že s takým príbehom sa za 17 rokov práce s utečencami ešte nestretol. "Až do poslednej chvíle sme sa domnievali, že je mŕtva, pretože si to myslel aj Abdul. Mal to naozaj ťažké. Bol sám a musel sa postarať o svoje deti," hovorí Zugos. Už pred útekom zo Sýrie pritom zažíval zložité časy, s rodinou sa kvôli postupujúcim bojom sťahoval celkom dvadsaťosemkrát.
"Kedykoľvek sa priblížili boje, museli sme ísť ďalej. Akonáhle sme počuli bombardovanie, zobrali sme deky, stan a generátor, naskladali ich do auta a vyrazili," spomína Abdul, ktorý príbeh so šťastným koncom rozpráva so svojou ženou a deťmi po boku . K desaťročnému Hamzovi, osemročnej Iman, sedemročnej Lajan, päťročnej Bajan a trojročnej Safá čoskoro pribudne ďalší súrodenec a Abdul si praje syna.
Cesta do Nemecka?
Rozrastajúca sa rodina ale dúfa v ďalšiu cestu. Chcela by presídliť do Nemecka, kde má Abdas brata a sestru. "Grécko je bezpečná krajina, ale je ťažké tu nájsť prácu. Je to tu pre nás zložité," uzavrel Abdul.
