TUNIS - Aminata Traouréová z Pobrežia Slonoviny už raz bola na ceste z Tuniska do Európy. Utopila sa pri tom jej pätnásťmesačná dcéra, sestra a neter. Napriek tomu to skúsi znova, pretože je presvedčená, že budúcnosť má jedine v Európe. Z Tuniska sa vlani vydalo na more nebývalé množstvo migrantov a tento trend trvá. Väčšina z utečencov nie sú Tunisania, napísala agentúra AFP.
Polícia zadržala Češku (38): Zo Slovenska prevážala maloletých migrantov do Prahy
V prvom štvrťroku 2021 pochádzalo zo subsaharskej Afriky 53 percent z tých, ktorí dorazili z Afriky do Talianska, vyplýva zo štatistiky tuniského fóra hospodárskeho a sociálneho práva (FTDES).
Najviac člnov vypláva zo Sfaxu, pri ktorom sa za dva mesiace utopila stovka utečencov hlavne z Pobrežia Slonoviny, Guiney a Burkiny Faso. Loď, na ktorej bola Aminata a ďalších 200 ľudí, sa prevrhla 9. marca, medzi 39 mŕtvymi bola aj jej dcéra. "Odchod z Tuniska mi pomôže prekonať tú stratu," tvrdí dvadsaťosemročná žena. Pôvodne sa chcela vrátiť domov, ale letenka a pokuta za trojročný nelegálny pobyt v Tunisku je drahšia ako poplatok za ďalšiu plavbu do Európy.
Jej rovnako stará krajanka Prista Konéová súhlasí a hovorí, že ľudia sú pripravení riskovať životy. Aj ona už na ceste raz bola a jej čln zadržali vlani. Prista vyštudovala odbor riadenia obchodu a ľudských zdrojov. Do Tuniska prišla v roku 2014 a chcela ďalej študovať, ale zistila, že jej na to chýbajú peniaze. Začala preto pracovať ako pomocnica v domácnosti a stretla sa s rasizmom.
"Zamestnávateľka mi nedovolila dotýkať sa jej detí, pretože som černoška. Na ulici na mňa ľudí pokrikovali kahlúš (čierna huba) alebo opica, hádzali na mňa kamene," tvrdí Prista. V miestnosti spolu s ňou v malej izbičke vo Sfaxe sedia ďalšie a delia sa o polievku z morčacích kostí a ryže.
Európa alebo smrť
"Keď sa s týmito ľuďmi na poludnie prevrhne čln a oni sa neutopia, budú o jednej popoludní pripravení na novú cestu. Pre nich je to otázka buď Európa, alebo smrť," potvrdzuje šéf zväzu ľudí z Pobrežia Slonoviny Oumar Coulibaly. Podľa neho je v Tunisku okolo 20-tisíc ľudí zo subsaharskej Afriky a 60 percent z nich je z Pobrežia Slonoviny.
Pre mnohé rodiny sú utečenci nádejou, niektorí chcú ďalej študovať, iní pracovať, niekto im nasľuboval vysoké mzdy, ale to im klamal, hovorí Coulibaly. Detailne vysvetľuje, že získať povolenie na pobyt je takmer nemožné, čo prichádzajúcich uviaže k práci načierno a nízkym mzdám, vystaví ich zatýkaniu a diskriminácii. Predseda FTDES Aláa Talbí potvrdzuje, že stále viac cudzincov, ktorí pôvodne prišli hľadať budúcnosť v Tunisku, sa rozhodne odísť do Európy, pretože tunajší právny a kultúrny systém neumožňuje ich integráciu. Keď prídu o prácu, padne posledná nádej.
Prevádzači lákajú na sľuby ľahkej práce aj bývania v Európe a ľudia, aby ušetrili, volia cestu v zime, kedy je to lacnejšie. Príčinou nárastu migrácie z Tuniska je podľa Talbího tiež dohoda medzi Talianskom a líbyjskými ozbrojencami, ktorá už dva roky komplikuje vyplávanie člnov z Líbye.
Dvadsaťdvaročná Sozo Angeová je z Pobrežia Slonoviny. Zostať v Tunisku by znamenalo v najlepšom prípade pracovať ako slúžka, deliť sa o garsónku s najmenej piatimi ďalšími ľuďmi a jesť mizerné jedlo. "Odídem odtiaľto s rodinou, nech to dopadne akokoľvek," hovorí matka malého syna, ktorého dojčí. Manžel Inao Steave pracuje v pekárni, ale jeho pracovná doba je oveľa dlhšia ako v prípade tuniských kolegov. "Nemienim svoje dieťa nechať žiť v takých podmienkach. Sme si vedomí rizika, ale nemáme na výber. Buď zomrieme, alebo budeme žiť v Európe," hovorí Sozo.
