PRAHA – Zdravotný stav niektorých pacientov s COVID-19 si vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. Šéfka pľúciarov však tvrdí, že nemusí, dokonca ani nebýva účinná. Prečo a ako musia lekári pristupovať k ťažkým prípadom, vysvetlila v rozhovore pre český denník.
Čítajte aj: KORONAVÍRUS Jana prišla o svokra i strýka: Jej rodina na juhu Talianska sa infikovala ako prvá
Profesorka Martina Vašáková, predsedníčka Českej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti, pre Blesk.cz povedala, že umelá pľúcna ventilácia u pacientov s koronavírusom nemusí byť účinná, lebo pokiaľ sa u nich kvôli ochoreniu prejaví zápal pľúc, je odlišný od zápalov, ku ktorým dochádza pri ostatných chorobách. Doktori tak musia pristupovať k ďalším riešeniam. „Je pravda, že klasická podpora pľúcnej ventilácie, či umelá pľúcna ventilácia nemusí a nebýva u pacientov s COVID-19 so zápalom pľúc účinná,“ skonštatovala.
Problémom je podľa nej efekt, ktorý koronavírus SARS CoV2 na dýchací orgán má. „Ide o iný mechanizmus postihnutia pľúc, keď okrem poškodenia pľúcneho tkaniva pravdepodobne zápal a vírus súťaží s kyslíkom o pozíciu na krvnom farbive (prenášačmi kyslíka). Preto musí byť stav u tých najťažších chorých riešený aj napojením na mimotelový obeh s okysličovaním krvi mimo telo,“ vysvetlila Vašáková, ktorá je zároveň prednostka Pneumologickej kliniky 1. LF UK a Thomayerovej nemocnice v Prahe.
Pľúcnu ventiláciu dostávajú pacienti, ktorí nie sú schopní ani pri dodávke kyslíka dostatočne okysličiť svoju krv v pľúcach. „Potom sú uspaní, je im zavedená rúrka do krku a dýcha za nich prístroj s dodávkou vyššej koncentrácie kyslíka do pľúc. Pokiaľ ani toto nestačí, potom sa pristupuje k mimotelovému obehu,“ uviedla profesorka.
Pľúcni lekári upozorňujú, že je treba zmeniť prístup
O tom, že nie vždy ventilovanie pacientov s ťažším priebehom COVID-19 pomáha, od konca marca diskutujú aj zahraniční pľúcni lekári. Práve tí začali upozorňovať, že je potrebné zmeniť prístup k umelým pľúcnym ventiláciám u pacientov s koronavírusom.
Na túto tému už vznikli aj prvé analýzy. Jednou z posledných je text v odbornom časopise American Journal of Tropical Medicine and Hygiene, ktorý dospel k záveru, že ak lekári začnú s pľúcnymi ventiláciami "šetriť", dokáže sa tým predísť 50 percentám úmrtí chorých s koronavírusom, ktorí sú napojení na prístroje.
Podľa autorov je preto potrebné vytvoriť nové stanovy, ako používať umelé pľúcne ventilácie pri koronavíruse. Americký Národný ústav zdravia (NIH) už dokonca odporučil lekárom, aby podanie ventilácie oddiaľovali čo najviac, ako to je možné, a v najlepšom prípade sa mu úplne vyhli.
COVID-19 je však stále nové a nepreskúmané ochorenie, no ako pribúdajú obete i vyliečení, pomaly sa začína formovať aj jasná predstava o tom, o akú chorobu ide a akým spôsobom k nej pristupovať.
Pacienti s COVID-19 majú málo kyslíka, no aj tak rozprávajú
Tu sa natíska otázka, aký prístup je teda správny. Marcus Schultz z medicínskeho centra Amsterdamskej univerzity, jeden z autorov textu, tvrdí, že pokiaľ má pacient s COVID-19 problémy s dýchaním, invazívna ventilácia dáva zmysel. Ale brať len hypoxémiu (nízku úroveň kyslíka v krvi) ako náznak toho, že pacient nutne potrebuje mechanickú ventiláciu, môže dopadnúť veľmi zle. Nízka úroveň kyslíka u pacientov s koronavírusom je totiž odlišná než nízka úroveň pacientov s inými pľúcnymi chorobami, konštatuje doktor. Zhoduje sa tak s tvrdením Vašákovej.
Pri bežných dýchacích ochoreniach, keď začne nastávať hypoxémia, pacienti intenzívne lapajú po dychu a nemôžu takmer rozprávať. Výskumníci však zdôrazňujú, že pacienti s COVID-19 sú schopní komunikácie a nevykazujú nijaké náznaky tiesne, ani keď majú úroveň kyslíka v krvi zhruba 80 percent. O pľúcnej ventilácii sa pritom bežne začína uvažovať pri úrovni pod 90 percent. Zdravý človek má hodnoty okolo 96 percent.
