ZÜRICH - Švajčiarske banky zverejnili minulý týždeň mená majiteľov tzv. spiacich účtov. Dúfajú, že sa prihlásia a preukážu nárok na približne 44 miliónov frankov (cca 41 miliónov eur), ktoré na nich ležia, pretože inak prepadnú. Ide o viac ako 2600 ľudí, medzi ktorých patrí aj jeden Slovák a osem Čechov.
Obrovské milióny hľadajú dedičov, stačí byť na zozname: Posledná šanca, inak prepadnú štátu!
Podľa nových pravidiel pre švajčiarske banky, ak účet, na ktorom je vyše 500 frankov viac ako 60 rokov spí, teda vôbec sa s ním nehýbe, finančné prostriedky na tomto účte prepadnú štátu. Zákon tiež stanovuje, že požiadavku na vyplatenie peňazí zo spiaceho účtu možno predložiť maximálne do jedného roka od zverejnenia mena majiteľa účtu. Banky vo Švajčiarsku evidujú aj vyše 80 bezpečnostných schránok, na ktoré od roku 1955 padá prach.
Informácie o spiacich účtoch možno nájsť na internetovej stránke www.dormantaccounts.ch, ktorá bola sprevádzkovaná minulú stredu na základe novej legislatívy, ktorá vstúpila do platnosti v januári. Medzi ľuďmi pátrajúcimi po svojich príbuzných spôsobila taký ošiaľ, že došlo k jej výpadku. V súčasnosti však funguje bezchybne a tí, ktorí tak ešte neurobili, sa môžu sami presvedčiť, či by aj im nemala patriť časť strateného dedičstva.
Peniaze na účtoch majú aj Slováci a Česi
Podľa zverejnených údajov je jedným z majiteľov účtov aj Rudolf Dusek z Bratislavy. Čechov je však podstatne viac: Iban Psota (pravdepodobne ide o preklep v mene Ivan) s manželkou Ninou, ktorí majú tri účty, Jindrich Choleva z Prahy, Jaroslav Eger, Hermann Pollak, Anna Lagus Pollak, Lilli Werner z Brna, Wilhelm Furdik a Margarethe Fleischer, ktorá má síce písanú švajčiarsku národnosť, ale bydlisko v ČR. Slovenských a českých kont však môže byť oveľa viac, pretože k mnohým z nich nie sú uvádzané žiadne podrobnosti.
Časom sa možno dopátrajú novinári aj k ďalším zaujímavým faktom, aký napríklad zverejnil český portál lidovky.cz. Podľa neho v prípade spomínaného Ivana Psotu ide o slávneho choreografa a baletného sólistu, ktorý absolvoval turné po celom svete a pravdepodobne si "konto vo švajčiarskej banke založil počas zhruba ročného pôsobenia v Teatro Colón Buenos Aires, kde dokonca dostal ponuku stať sa šéfom tohto slávneho baletu. Psota sa však chcel vrátiť domov". Psota zomrel vo februári 1952 na následky mozgovej príhody po hádke s baletným sólistom. Deti pravdepodobne nemal.
So žiadosťami o získanie peňazí sa radšej nezahrávajte
Spiace účty sú vo Švajčiarsku citlivou témou od 90. rokov, kedy Svetový židovský kongres spustil kampaň, aby banky vrátili majetok obetí holokaustu. Pod tlakom židovských organizácií a americkej vlády súhlasili veľké švajčiarske banky v roku 1998 s tým, že vyplatia celkovo 1,25 miliardy dolárov, aby urovnali obvinenia, že peniaze z neaktívnych účtov odviedli a že robili obštrukcie dedičom, ktorí pátrali po peniazoch svojich príbuzných.
Na zverejňovaný zoznam sa tak budú každoročne pridávať nové mená majiteľov účtov, kde nie je žiadny pohyb najmenej 60 rokov. Podľa asociácie môže trvať týždne až mesiace, než banky preskúmajú žiadosť o získanie peňazí. Môžu tiež požadovať zaplatenie nákladov od žiadateľov, ktorí podajú zjavne neopodstatnenú žiadosť.
