NEW YORK - Európe zostáva veľmi málo času na odvrátenie finančnej pohromy, napísal včera v redakčnom komentári americký denník The New York Times (NYT). Doterajšia snaha európskych politikov podľa neho nepriniesla riešenie dlhovej krízy, ale skôr ju zhoršila. Šéfovia krajín platiacich eurom v čele s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou by preto mali prísť s novými krokmi, ktoré by zvýšili úlohu Európskej centrálnej banky a viac vsádzali na rast reformy, a nie ako doteraz hlavne na škrty.
"Dva roky neospravedlniteľného nezvládania dlhovej krízy eurozóny až príliš predvídateľne vytvorili širšiu krízu dôvery trhov, ktorá teraz ohrozuje celý sedmnásťčlenný blok. Vytvorenie nových vlád vedených technokratmi v Grécku a Taliansku v tomto týždni obavy neutíšilo. Prakticky každá krajina eurozóny na to dopláca v podobe zvýšených úrokov požadovaných veriteľmi a klesajúcim ekonomickým rastom," uviedol newyorský denník.
Jedinou krajinou, ktorá podľa neho zatiaľ netrpí, je Nemecko. Jeho ekonomiku zameranú na export poháňa zahraničný dopyt a oslabenie eura spôsobené problémami susedných krajín. Všetky európske krajiny ale podľa NYT nemôžu mať obchodné prebytky, najmä keď Berlín v Európe presadzuje politiku, "kvôli ktorej sú uzavreté továrne a robotníci bez práce".
Nemeckí politici sa mýlia, keď si myslia, že ich krajina nedôjde k ujme, keď sa jej hlavní obchodní partneri a susedia budú ďalej prepadať, pokračuje denník. Merkelová síce podľa neho v poslednej dobe zaujala viac proeurópsku líniu, naďalej ale presadzuje úsporné opatrenia a bráni ECB, aby tlačila viac eur a slúžila ako veriteľ poslednej záchrany.
NYT si myslí, že zo strany nemeckej kancelárky ide o absenciu vedenia. Podľa denníka by nemala vychádzať zjednodušeným stereotypom nemeckých voličov o lajdáctvo obyvateľov južnej Európy a mala by im povedať pravdu: skutočnou hrozbou pre Nemecko nie je inflácia, ale celoeurópsky ekonomický kolaps. "A Nemecko by na rozpade Európskej únie veľmi strácalo," podotýka denník.
Európske akciové a dlhopisové trhy už podľa denníka túto možnosť považujú za stále realistickejšiu a tlačia úrokové sadzby na neúnosnú mieru. Merkelová a ďalší európski politici v ich očiach neprišli s adekvátnym plánom, dostatočnou politickou vôľou či množstvom peňazí, aby zastavili chorobu. "Podľa nášho názoru sa pritom nemýlia," napísal denník.
Politické zmeny v Grécku a Taliansku považuje za sľubné. Ako nový grécky predseda vlády Lucas Papademos, tak čerstvý taliansky premiér Mario Monti sú medzinárodne dôveryhodní ekonómovia ochotní vykonať bolestivé, ale potrebné reformy. Podľa NYT ale musia vidieť, že ich ekonomiky nedokážu vstrebať ďalšie úsporné kroky vrátane nových daní či ďalšieho obmedzovania služieb.
Mali by tak tlačiť na európskych politikov, aby prišli s lepším receptom na dlhovú krízu. Grécko ani Taliansko ani s najlepším vedením nebudú schopné obnoviť svoje finančné zdravie a zastaviť finančnú nákazu. Na to bude potrebná významná a okamžitá pomoc od ich európskych partnerov, Merkelovou počnúc, uviedol denník.
"Mohutný nákup dlhopisov Európskou centrálnou bankou, nižšie úrokové sadzby a nová likvidita na trhoch ešte môžu nákazu zmierniť, ak tieto kroky začnú v priebehu niekoľkých najbližších dní," uviedol denník. Merkelová podľa neho musí dať jasne najavo, že podporuje väčšiu úlohu centrálnej banky pri riešení krízy. Zároveň by s európskymi partnermi mala pripraviť nové reformné balíčky, ktoré budú viac zamerané na rast.
