BELEHRAD - Srbsko je hore nohami. Bývalého generála Ratka Mladiča mali podľa informácií z tamojších médií zadržať dnes okolo siedmej ráno v horskej obci Lazarev u Zrejnaninu. Akciu vykonala tajná služba na základe anonymného udania. Prezident Boris Tadič vyhlásil, že ide o hľadaného vojnového zločinca , čo potvrdili testy DNA.
Podľa agentúry FoNet muža zadržala špeciálna jednotka srbského ministerstva vnútra. „Operácia začala po tom, čo policajti zistili, že dotyčný má fyzické rysy zhodné s Mladičom. Fyzicky si boli veľmi podobní," tvrdí zase srbské rádio B92. Muž mal pri sebe doklady na meno Milorad Komadič. Žil v dedine Lazarev, ktorá je známa svojim kaňonom a jaskyňami. Leží neďaleko rumunských hraníc. Momentálne sa zadržaný nachádza v budove tajnej služby BIA. Podľa informácií portálu blic, nebol Mladič v čase zadržania v prestrojení ani nijako zamaskovaný.
Srbský prezident na mimoriadnej tlačovke oznámil, že ide o bývalého generála Mladiča. Kvôli zadržaniu zasadá aj krízový štáb, prokurátor Vladimir Vukcevič, ktorý vyšetroval Mladičove zločiny, sa urýchlene vrátil z dovolenky v Chorvátku, služobnú cestu v USA na rýchlo zrušil aj šéf spravodajských služieb Miodrag Rakič. Z Európkej únie už zazneli hlasy, že táto akcia ukazuje, že Srbsko chce byť vážnym kandidátom na vstup do únie. Dnes vraj ešte Mladiča do Haagu Srbsko nevydá.
Už v minulosti sa srbskej polícií jeden trapas podaril. Zatkli muža, ktorý sa podobal na Mladiča, no nakoniec sa ukázalo, že išlo o nevinného maliara. Mladič čelí pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu obvineniam z genocídy a vojnových zločinov, ktorých sa mal dopustiť riadením masakru v Srebrenici, pri ktorom jeho bosnianskosrbské jednotky vyvraždili 8 tisíc ľudí, ako aj pri obliehaní Sarajeva počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995. Niektoré západné tajné služby už dlho tvrdili, že Mladič sa stále skrýva v Srbsku a je pod ochranou bývalých vysokopostavených predstaviteľov silových rezortov.
Kto je Mladič
Mladič sa narodil v roku 1943 v srbskej dedinke Božanoviči, ktorá dnes leží na území Bosny a Hercegoviny. Jej územie bolo v tom čase súčasťou fašistického chorvátskeho štátu, ktorý vznikol po invázii nemeckých nacistov a talianskych fašistov do Juhoslovanského kráľovstva v roku 1941. Mladič prišiel krátko po narodení, keď mal len dva roky, o svojho otca, šéfa vtedajšej bosnianskosrbskej armády a aktívneho partizána. Rozhodol sa vydať sa po jeho stopách a jeho voľba pri výbere strednej školy padla na vojenskú akadémiu.
Mladič pôsobil počas svojej kariéry v juhoslovanskej armáde vo viacerých kútoch multietnickej krajiny. Začínal v macedónskom Skopje, kde sa stal napriek najnižšiemu veku spomedzi členov jeho jednotky jej veliteľom. V armádnom rebríčku postupoval veľmi rýchlo - v 90. rokoch sa stal zástupcom šéfa vojenských jednotiek v nepokojnom Kosove a ešte v tom istom roku mu Juhoslovanská ľudová armáda (JNA) udelila hodnosť generála. V radoch oficiálnych juhoslovanských ozbrojených zložiek Mladič bojoval aj v chorvátskej vojne.
Rozhodujúce chvíle v jeho živote sa však odohrali až o rok neskôr, keď Bosnianska republika v roku 1992 vyhlásila nezávislosť od Juhoslávie. Mladičove jednotky následne rozhodli o blokáde Sarajeva, počas ktorej mesto úplne odstrihli od dopravy, dodávok vody aj elektriny. Obliehanie Sarajeva trvalo dlhé štyri roky, čo bolo najdlhšie obliehanie mesta v novodobej histórii.
Najtragickejšia udalosť v rámci bosnianskej vojny sa do dejín zapísala ako srebrenická masakra. V júli 1995 jednotky vedené Mladičom obkľúčili mesto Srebrenica, kde sa pred konfliktom prišlo ukryť 40 tisíc Bosniakov. Srbské jednotky zabili približne 8 300 z nich, podľa niektorých zdrojov na Mladičov osobný príkaz. Za tento zločin vydal ešte v tom istom roku na generála zatykač Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) pre obvinenia z genocídy a zločinov proti ľudskosti. Odvtedy bol na úteku až do chvíle, keď ho 26. mája chytili príslušníci srbskej tajnej služby.
