BRATISLAVA - Prezidentka Zuzana Čaputová môže aj pred voľbami využiť celú 15-dňovú lehotu na vetovanie zákonov Národnej rady SR. Podľa Vincenta Bujňáka z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského by bol takýto postup hlavy štátu v súlade s ústavou. Vláda SR na poslednú chvíľu predložila do parlamentu návrh na zavedenie 13. dôchodku, dvojnásobné zvýšenie prídavku na dieťa, ale aj zrušenie diaľničných známok. Poslanci tiež budú rokovať o Istanbulskom dohovore.
Ak by hlava štátu využila 15-dňovú lehotu a nevrátila by či nepodpísala zákony ihneď po ich prípadnom schválení, parlament by sa nimi mohol zaoberať až po parlamentných voľbách, ktoré budú o 12 dní. „Je to plne v súlade s ústavou a princípom deľby moci, pretože parlament samozrejme vie o tomto ústavnom práve prezidenta a príslušnú legislatívu mohol schváliť počas VII. volebného obdobia kedykoľvek, nielen na jeho samom závere,“ vyjadril sa Bujňák. Podľa neho prezidentka môže vrátiť zákon v momente, ak má k nemu pripomienky, pričom nemusia súvisieť iba s jeho obsahom. V minulosti prezidenti vetovali zákony aj z dôvodu osobného nesúhlasu. Ako príklad Bujňák uviedol, keď v júni 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič neodobril zníženie trestnej sadzby zo štyroch na tri roky v prípade drogovej trestnej činnosti, čo umožňovalo súdu uložiť aj podmienečný trest.
Ústavný právnik vysvetlil, že parlament v rôznych volebných obdobiach opakovane schvaľoval návrhy zákonov bezprostredne pred voľbami. Zdôraznil ale, že takéto návrhy nemali tak „zásadne negatívny rozpočtový dopad“ ako v tomto prípade a odlišovali sa od aktuálne predložených návrhov v dôležitom bode. „Kľúčové časti viacerých predložených návrhov totiž majú nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Ak sa ale schvaľuje návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní v súlade so zákonom, očakáva sa, že zmeny nadobudnú účinnosť okamžite, teda dňom vyhlásenia,“ dodáva Bujňák. Pokiaľ majú kľúčové časti viacerých predložených zákonov nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021, mali byť podľa neho predložené do štandardného legislatívneho procesu, ktorého súčasťou by tiež bolo medzirezortné pripomienkové konanie.
Ústava hovorí, že prezident môže vrátiť zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona do prezidentskej kancelárie. „Pokiaľ by tak pani prezidentka urobila a zákony by vrátila po 29. februári 2020, parlamentu v novom zložení by museli byť predložené v podobe nových návrhov,“ vysvetlil ústavný právnik. Ak by prezidentka do parlamentu vrátila zákony skôr a ten by jej veto prelomil pred 29. februárom 2020, hlava štátu by sa ešte mohla obrátiť na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie protiústavnosti zákonov. Pokiaľ by teda bola názoru, že došlo k zásadnému porušeniu pravidiel týkajúcich sa legislatívneho procesu.
Skrátené legislatívne konanie môže byť použité iba za mimoriadnych okolností
Na zrýchlené prerokovanie troch vládnych návrhov nie sú splnené podmienky, tvrdia odborníci. Na utorkovej (18. 2.) mimoriadnej schôdzi Národnej rady (NR) SR majú poslanci rokovať v skrátenom legislatívnom konaní o zavedení 13. dôchodku, zvýšení prídavku na dieťa či zrušení zákona o diaľničnej známke. Podľa Mariána Gibu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave sa v týchto prípadoch porušuje rokovací poriadok, dochádza tiež k porušeniu princípu právneho štátu.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí o tom, že skrátené legislatívne konanie môže byť použité iba za mimoriadnych okolností a aj to len z presne určených dôvodov, hovorí Giba. Dôvodom môže byť ohrozenie základných práv a slobôd, ohrozenie bezpečnosti, hrozba značných hospodárskych škôd alebo rozhodnutie Bezpečnostnej rady OSN. "Ani jedna z týchto skutočností nie je daná a ani v deklarovaných dôvodoch použitia skráteného konania nebola preukázaná. Podmienky na legálne použitie skráteného legislatívneho konania splnené nie sú," uviedol Giba, ktorý je vedúcim Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte UK. Navyše, dôvody uvedené k návrhom zákonom považuje Jozef Vozár z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied za "krajne účelové".
Ak parlament návrh vlády schváli, vysloví nesúhlas
Schválenie týchto zákonov ešte do volieb je možné len v teoretickej rovine, myslí si Marek Domin z Právnickej fakulty UK. Tvrdí, že ak by prezidentka SR Zuzana Čaputová zákony nepodpísala a po 15 dňoch od doručenia ich vrátila do parlamentu, ten by ich nestihol opäť schváliť. Nové zloženie parlamentu nemôže podľa Domina prerokovať návrhy, ktoré boli podané v predchádzajúcom volebnom období. "Celý proces schvaľovania týchto zákonov by sa tak po voľbách musel opakovať, začínajúc podaním návrhu," povedal Domin.
Ak by parlament prijal vládne návrhy v zrýchlenom režime, aj keď nedošlo k naplneniu dôvodov, je to podľa politológa Erika Láštica dôvod na to, aby takto schválené návrhy zákonov prezidentka vetovala. Hovorca prezidentky Martin Strižinec nepovedal, ako bude Čaputová postupovať, hlava štátu si podľa neho počká na rozhodnutie parlamentu. Problém podľa odborníkov nastáva aj pri rokovaní o Istanbulskom dohovore. Ústava SR podľa nich predpokladá len to, že vláda predkladá do parlamentu medzinárodnú zmluvu na jej schválenie, teda na vyslovenie súhlasu NR SR.
V prípade Istanbulského dohovoru však návrh žiada parlament o vyslovenie nesúhlasu s ním, z čoho podľa Gibu vyplývajú praktické problémy. Vysvetlil, že ak parlament návrh vlády schváli, vysloví nesúhlas. "Návrh vlády tak, ako je formulovaný, teda nedáva parlamentu žiadnu možnosť vysloviť s ratifikáciou súhlas, iba nesúhlas. Navyše, má formu postupu, ktorý ústava nepozná. Obávam sa teda, že akokoľvek sa o ňom parlament uznesie, nebude to mať právnu relevanciu a z tohto pohľadu je v podstate jedno, či sa lehoty pre druhé a tretie čítanie dodržia alebo nie," upozornil Giba. Domin zase uviedol, že z hľadiska časových lehôt je možné o Istanbulskom dohovore rozhodnúť do konca volebného obdobia. "Istanbulský dohovor ako medzinárodná zmluva sa prerokúva len v druhom a treťom čítaní, ktoré môžu fakticky prebehnúť na jednej schôdzi NR SR v jeden deň," spresnil.
